Keď sa spotím tak sa cítim unavená a dezorientovaná

Keď sa spotím, cítim sa dezorientovaná, je mi mdlo a chce sa mi spať. Prestávam ovládať telo, zdá sa mi ťažké, nie som si istá, či pot plní tú funkciu, že ma má ochladzovať. Rada by som pracovala, ale nevládzem.

Otázka

Keď sa spotím, cítim sa dezorientovaná, je mi mdlo a chce sa mi spať. Prestávam ovládať telo, zdá sa mi ťažké, nie som si istá, či pot plní tú funkciu, že ma má ochladzovať. Keď som čerstvá, pohodlne trafím kľúčom do diery, ale keď sa spotím, musím napínať svaly ostošesť, akoby som nacvičovala nejaké bojové umenie. Po cesnaku alebo cibuli sa mi uľaví, spinkám ako vo vatičke. Myslím si, že na chronický únavový syndróm príliš dobre spím. Tento stav som pripisovala skolióze, ale mám aj málo železa. Mám permanentne zdurenú nosovú sliznicu už roky. Myopia by s tým nemala súvisieť. Pri naťahovaní svalov po cvičení mávam kŕče, tuším sa tomu hovori tetánia.

Rada by som pracovala, ale nevládzem. Nemám problém s činnosťou ako takou, iba s časom, že môžem pracovať, kým sa nespotím, potom som hotová. Odkedy do mňa pchali antidepresíva, odchádza mi pamäť. Neviem si pomôcť, jem čerstvé ovocie/zeleninu denne, oddychujem v posteli od šiestej večer do šiestej ráno. Nemám nadváhu, po psychickej stránke som len osobnosť s hraničnými hodnotami, akurát ma nebaví každému vysvetlovať, že nie som sprostá. Tipujem, že je to vrodené, či už ide o srdcovú slabosť alebo genetickú vadu. Vždy to tak bolo, že sa veľmi rozhorúčim a červenám sa aj pri nenáročnej aktivite. Aké diagnózy prichádzajú do úvahy a ktoré vyšetrenia treba podstúpiť? Mala by som vyhľadať diagnostika?

Doplňujúce údaje: 27 rokov/vek, 50-55 kg/váha, výživa slabá, štýl sedavo + akčný, lieky 0, stres každodenný; sestra AV blokáda, starká diabetes, matka tráviace poruchy

Odpoveď

Zdá sa, že vaše problémy majú psychický podklad, ako sama píšete „stres každodenný“. V dôsledku dlhodobej psychickej frustrácie ste aj fyzicky oslabená a to si ešte zhoršujete nesprávnym selektívnym prístupom k niektorým zložkám výživy. Frustrácia je stav vnútorného (podvedomého) psychického napätia (ohrozenia) spôsobeného neriešeným (dlhodobým) a pretrvávajúcim stresom z neriešných problémov, alebo z patologickej precitlivelosti. Je jedno či je stres reálny, alebo si ho len vy namýšľate (vaša psychika), lebo ste príliš precitlivelá na veci ktoré sa dejú okolo vás. Ak je stres reálny tak musíte zmeniť stresujúce prostredie a ľudí. Ak je stres výsledkom vašej psychickej precitlivelosti, tak aj tak musíte zmeniť prostredie a ľudí a ešte si pomôcť znížiť liekmi svoju psychickú precitlivelosť v prípade zhoršenia stavu.

Okrem izolácie od stresu a liekov, pôsobí liečivo na ukľudnenie psychiky práve súčasné dodržiavanie režimovej terapie ktorú som vám doporučil v prvej odpovedi. Správny, presný a pravidelný pracovný, pohybový, stravovací a psychohygienický režim vás zbavia napätia oveľa skôr, pretože harmonizujú a ukľudňujú vašu psychiku pravidelným opakovaním pozitívnych stereotypov. Podmienka súčasného odbúranie nežiadaného denného stresu však zostáva. Bez toho vám nepomôžu natrvalo ani lieky ani režimová terapia. Začnite si teda zavádzať premyslene režim práce , pohybovej a relaxačnj aktivity (posilňovanie), relaxačné prestávky počas dňa a prípravu na včasný a kľudný spánok a nočnú regeneráciu. Vstávajte radšej skoro ráno, keď je kľud a všetko okolo ešte spí a tak sa príjemne naladíte hneď na začiatku dňa a pripravíte sa na denný zhon a stresujúcich ľudí.

Bolo by vhodné teraz na začiatku terapie zvoliť intenzívnejší prístup a zobrať si napr. 2-3 týždne dovolenky prípadne sa aj dať vypísať a na ten čas ísť do pekného a kľudného prostredia aby liečba bola účinná a nerušená obvyklými stresmi (aby ste bola vystavená dlhodobému kľudu) a aby ste mohla realizovať režimovú terapiu počas celého dňa. Majte so sebou aj nejaké lieky na ukľudnenie, po porade s lekárom no berte ich len v prípade ak by vás aj v zmenených kľudových podmienkach trápila vaša excitovaná (vzrušená psychika).

Ak sa nepôjdete liečiť sama ako to odporúčam a neodstránite vonkajší či vnútorný stres, bude sa váš stav zhoršovať a skončíte iba na liekoch, ktoré niekedy pomôžu, ale niekedy len dočasne a potom treba stále silnejšie a vyššie dávky. V každom prípade sa poraďte s psychológom, alebo psychiatrom, ktorým povedzte o tom, že by ste si chcela zaviesť aj režimovú terapiu a pozitívne myslenie a nech vám len citlivo poradia, ktoré postupy a lieky by ste mohla brať dočasne na preklenutie náročného počiatočného liečebného obdobia.