Depresia na materskej v zahraničí
Otázka
Som 27 ročná žena na materskej dovolenke. Som vydatá jeden rok. Manžela celkovo poznám dva roky. Môj problém je, že trpím depresiami na materskej dovolenke. Žijeme v zahraničí, manžel žije v zahraničí už skoro desať rokov. Keď som ho spoznala povedal mi, že bude žiť so mnou kde len chcem. Ja som nikdy nežila mimo Slovenska, preto som mu povedala, že veľmi rada s ním budem žiť v zahraničí. Lenže, otehotnela som chvíľu po tom, ako som za ním prišla. A nestihla som ísť na kurz cudzieho jazyka a ešte k tomu do nedávna som nemala ani vodičský preukaz.
Žijeme v krajine kde ľudia bývajú na veľkých samotách, takže bohužiaľ aj my. Manžel je celé dni v prací, ešte aj každú druhú sobotu. Ja sa nemám ako dostať ani do potravín. Bývame pri lese, medzi poľami, kde jediný sused je babička, ktorú vidím raz za týždeň, a aj to býva tak ďaleko, že vidím len niečo malé v diaľke sa hýbať. Cítim sa neskutočne opustená a sama. Dcéra mé 11 mesiacov, so žiadnymi deťmi sa nestretáva. Sme stále samé dve. Nevládzem už. Bola som vždy upravená, veselá žena, teraz plačem každý deň. Úplne hocikedy len tak. Nemám chuť sa učesať, nieto sa ešte nalíčiť. Nemam chuť sa už ani hrať s malou. Manžel mi tvrdí, že sa vráti na SK, keď budem chcieť, ale ja sa bojím o financie. Na SK nemáme nič, bývali by sme u môjho otca, čo ja nechcem, lebo chcem mať súkromie. Aj teraz žijeme s kamarátom, čo mi dosť vadí, ale bývanie je tu drahé.
Cítim, že musím ujsť, ale manžel by musel ešte ostať v zahraničí, aby zarobil na nejaké dlžoby, čo ešte máme. Nechcem byť bez neho, zase budem sama na SK. Ja neviem čo mám robiť .V zahraničí nemám vôbec žiadnu ženu v okolí a už vôbec nie Slovenku, češku, alebo niekoho komu by som rozumela a na SK zase svojho muža nebudem mať. Môj život je veľká samota bez východiska. Rozmýšľam už aj na samo zničením, ale milujem svojho muža aj dcéru. Chýbali by mi. Manžel pre mňa nemá problém čokoľvek spraviť, ale ja nechcem niesť tu veľkú zodpovednosť na seba a zobrať svoju rodinu na chudobné Slovensko, kde budeme len v prenájme a živoriť do konca života. Nezáleží mi na peniazoch, ale žiaľ sú veľmi dôležité. Viem, že musím odisť, lebo sa zbláznim, bojím sa budúcnosti, bojím sa, aby sme sa neodcudzili s manželom kým on bude tam a ja na SK. Manžel nechce žiť v byte a môj otec nám ponuka bývať s nim v dome, čo zase ja nechcem kvôli strate súkromia. Sme rodina a nikdy sme spolu nežili ešte sami. Vlastne ani neviem, čo sa pýtam. Bojím sa spraviť v živote akýkoľvek krok.
Odpoveď
Do zahraničia ste odišli v najnevhodnejšom, čase. A navyše do miest, kde ste vlastne sama. A celé dni. A ak tomu dobre rozumiem, v najbližšej dobe ani nemáte nádej na nejakú zmenu. Ste pod tlakom. Chceli by ste urobiť rozhodnutie, ale neviete, ktorá alternatíva je vám prijateľnejšia. Asi je to tak, že ani jedná ani druhá. Ale keďže s tým, ako to teraz v súčasnosti v zahraničí máte nie ste spokojná napriek ťažkostiam by ste mali urobiť zmenu. Chceli by ste byť s manželom a chceli by ste byť aj medzi „svojimi“. Nemôžete sa tváriť ako „mŕtvy chrobák“. Ak neurobíte ani jeden krok, ostanete stáť na mieste. Ale aby ste ho mohli urobiť, musíte chcieť. Musíte. V tejto chvíli sa žiaľ nerozhodujete medzi alternatívou dobrou a lepšou. Vaša voľba bude medzi alternatívami zlou a horšou. Ktorú si vyberiete? Našťastie máte dobrého a chápajúceho manžela.
Ste v zahraničí kvôli peniazom. Ale povedzte načo vám budú peniaze, keď nebudete zdravá? Viem, že na Slovensku sa žije ťažko. No z môjho pohľadu to je teraz menšie zlo. Najlepšie by bolo, keby si manžel hľadal prácu na Slovensku a žili by ste tu. Nemusí to byť natrvalo. Nemusí to byť do konca života, ako píšete. Len kým dcérka podrastie a vy napríklad zvládnete cudzí jazyk. Nikto nevie, ako to bude. Ale práve preto sa nad tým netrápte. Snažte sa riešiť to čo je teraz! A teraz máte depresie, cítite sa opustená. To nie je dobré. Predstavte si, že aj napriek tomu, že na Slovensku by ste to nemali tiež jednoduché cítili by ste sa asi lepšie. Nestojí to za to urobiť to? Urobiť zmenu? Len urobte prvý krok. Tým by mohlo byť vaše rozhodnutie a naplánovanie si návratu domov. Čo by bol ďalší krok? Čo by ste získali? Stratili by ste niečo? Máte ponuku od otca, že by ste mohli bývať u neho. Viem, ste mladí, chcete byť samostatní. Ale veď ani v zahraničí nebývate sami. A je to asi horšie ako bývať s otcom.
Pokúste sa v sebe nájsť dosť odvahy na zmenu. Ak nenájdete odvahu, dopredu sa vzdávate. Možno by ste mali vedieť životnú pravdu, že ak človek o niečom sníva (mám na mysli reálne sny, sny, ktoré sa dajú uskutočniť), obyčajne nájde v sebe silu, aby ich naozaj uskutočnil.
Je to ťažké, viem, lebo musíte voliť medzi dvomi alternatívami. Ale tú voľbu, žiaľ, musíte urobiť. Odporúčam aby ste spoločne s manželom prediskutovali všetko pre a proti a začali konať. Najlepším riešením by bolo podľa mňa vrátiť sa spoločne na Slovensko a po konsolidácii sa prípadne opäť vybrať za zárobkom do zahraničia. Bez výčitiek, bez pocitov viny.
