Prehnane sa sledujem...
Otázka
Dobrý deň mam 23 rokov, od svojich 13tich rokov beriem lieky na ukľudnenie xanax a eliceu, moje problémy začali keď som mala 13 rokov. Rodičia sa rozviedli a ja som prestala chodiť úplne von z bytu ani do školy som nechodila, ani do obchodu, proste vôbec nikam, iba doma som bola. Mala som ako keby fóbiu ísť von. Trvalo to pol roka, potom som dostala od svojej psychiatričky tieto lieky a nejako som aj začala chodiť von a do školy. Ja som veľmi citlivá odmalička, aj choroby si namýšľam odmala.
Keď som mala 20 rokov otehotnela som s mojím priateľom. Nenechala som si to dieťa a odvtedy som nemohla mať pohlavný styk s nikým. S tým priateľom som sa aj potom rozišla. Dva roky som bola sama, teraz som si našla priateľa a bol teda aj sex po 2 rokoch, lenže odkedy žijem sexuálnym životom zase mam strašný strach z otehotnenia, aj keď beriem antikoncepciu. Od kedy mám tohto priateľa začala som sa viacej pozorovať a kontrolovať. Napr. dĺžku a intenzitu menštruácie. Pri pošve som si objavila nejakú guličku a mám pocit, že tam nebola, ale zrejme ide o klitoris. Gynekologička mi povedala, že tam nič nemám ale ja jej aj tak neverím lebo mne sa zdá, že to nieje v poriadku a proste stále sa sledujem. Čo sa týka pošvy, už 3 mesiace mám denno denne veľký stres, ako búšenie srdca, chvejem sa, stále sa potím.
Proste už 3 mesiace som nebola v kľudnom stave. Som nervózna stále, zlá na ostatných, ako mama, sestra, priateľ. Nič ma nebaví, najradšej by som bola stále iba doma sama v izbe a pozerala do blba. Poslednú menštruáciu som mala kratšiu a slabšiu. Nechutí mi jesť, zle spávam, trhám sa zo sna. proste už nevládzem a to všetko preto, že sa stále pozorujem, čo ma kde zabolí, alebo si domyslím niečo. Bola som u svojej dr. kvôli prehliadke do novej práce a objavila mi v moči krv, že nie moc, ale je tam. Hrozne sa bojím, čo to znamená. Nič ma nebolí. Môže to byť aj zo stresu?
Odpoveď
Stres náš každodenný, mohli by sme povedať. Samozrejme, že stres negatívne vplýva na mnohé oblasti života. Neviem, či stres je aj u vás príčinou vašich ťažkostí. Asi áno, čiastočne. No asi aj sama cítite, že to ako teraz fungujete nie je v poriadku. Žiť v neustálom strachu zo všetkého, sledovať sa, nedôverovať odborníkom, túžiť po samote – to nie je dobré. Neuvažovali ste o tom, že by ste sa o vašich ťažkostiach porozprávali skôr s lekárom, najradšej psychiatrom? Nie, nemyslím si, že ste duševne chorá. Skôr by ste mohli byť duševne vyčerpaná zo sústavného sledovania sa a prežívania strachu. Dokázali by ste prekonať nepríjemné pocity spojené s tým, že idete na ošetrenie k psychiatrovi? Nie je to nič nezvyčajné. V súčasnosti má medicína už lieky tretej generácie, ktoré veľmi efektívne pomáhajú prekonávať ťažkosti, ktoré popisujete. A predpísať ich môže len psychiater.
