Som hanblivý a nesmelý
Otázka
Mám 16 rokov, no pocit, že môj doterajší život za veľa nestál. Nemám totiž na čo spomínať, priateľov od zmeny školy nemám žiadnych, jedine sa sem-tam porozprávam so spolužiakmi v škole, to je všetko. Som totiž neskutočne hanblivý, nesmelý, pri príležitostnej konverzácii sa vo mne bijú dva pocity. Ten jeden hovorí,že nech čo najrýchlejšie konverzáciu ukončím, nedokážem sa tak ako ostatní rozprávať o nelogických veciach, nad každou mojou "hláškou" sa zamýšľam, či je dobre sformulovaná, či sa A na mňa nenahnevá, že som B povedal o C a iné. Druhý pocit mi je sympatickejší, no doteraz hádam ani nezvíťazil. Veľmi dobre si uvedomujem, aké je to nudiť sa celé dni doma sám, bez priateľov.
Skrátka mi chýba spoločnosť, no na druhej strane, keď sa v nej ocitnem, som celý nesvoj, najradšej by som bol neviditeľný. V poslednom čase si myšlienku samoty pripúšťam čoraz viac a pokúsil som sa ju čiastočne rozanalyzovať. Nemám priateľov, pretože nevyhľadávam komunikáciu. Nevyhľadávam komunikáciu, pretože sa počas nej cítim nesvoj. Prečo? Lebo zakaždým sa môže druhá strana snažiť akokoľvek dobre, komunikáciu zadrhnem. Skrátka mi dojdú slová, témy, myšlienky. Posledným bodom tejto mojej analýzy bolo, prečo sa pri komunikácii neviem uvoľniť, prečo mi nenapadnú iné témy rozhovorov. Vtedy mi to došlo, no neviem si s tým aj tak rady.
Témy ako láska a priateľstvo nepripadajú do úvahy, keďže ich sám postrádam. O rodine sa rozprávať nechcem, chcem, aby všetko okolo nej zostalo v rodine. Okruh tém sa mi teda zužuje na zážitky a hobby/záľuby. Zo zážitkov toho taktiež veľa nemám, sám nemám veľkú chuť na cestovanie,či iné "dobrodružstvá" . Môj denný program vyzerá nasledovne: som v škole, prídem zo školy, idem sa učiť do školy , pozriem si niečo v televízii, pozriem,čo je nové na internete. Idem spať. Cez víkendy a prázdniny mi takéto pofľakovanie sa pred televízorom lezie na nervy, no k ničomu lepšiemu sa dokopať neviem. Zo športu nemám rád kolektívne športy, skúšal som individuálne (ako plávanie či atletiku), no na to zas nemám potrebnú trpezlivosť a seknem s tým vždy už po nejakom tom roku. Umelecky nadaný tiež nie som, hoci som si jeden rok nahováral, že svoj voľný čas obetujem hre na gitaru.
Žiaľ, tak ako všetko ostatné, čoho sa dotknem, i to som zavesil na klinec. Naozaj nič ma v živote nebaví dlhodobo. Ale cítim, že v tomto bode musí prísť zmena, inak konverzáciu nikdy nenadviažem , nerátajúc nevyhnutnú,akou je vybavovanie si kartičky na MHD, či platenie v obchode. Myslíte,že existuje niečo, čo by ma mohlo motivovať? Nejaká činnosť? Nemyslím háčkovanie, ani šitie, som predsa chalan. Ak by ste mali nejaký nápad, neváhajte a napíšte mi.
Odpoveď
Je toho dosť na taký mladý vek, čo povieš? Ale z tvojich analýz vidím, že si inteligentný mladý muž. A že si úplne, ale úplne iný, ako sú ďalšie miliardy ľudí na svete. Vieš prečo? Lebo si na svete jediný. Originál. A to je dobre. A si, aký si. Keby si nebol ako si, už by si to nebol ty. Má to logiku? Asi sa až príliš zapodievaš sám sebou. Nemusíš sa analyzovať, či niečo robíš správne alebo nesprávne. Či niečo povieš správne, alebo nesprávne. Robíš a hovoríš tak ako to TY VIEŠ. A taký aký si máte určite svojich sympatizantov alebo aj takých, ktorým „nerežeš“. Tým sa jednoducho môžeš vyhnúť a neriešiť to. Lebo tak je to v poriadku.
Máš dosť monotónny denný režim. Počas školského roka je to ako tak pochopiteľné (a asi aj prijateľné). Ale prečo teraz, keď máš kopu voľného času pre seba? Teší ma to, že skúšaš a hľadáš sa. To, že pri niektorých činnostiach si nevydržal nie je problém. Časom sa k tomu môžeš vrátiť. Hovoríš o sebe, že si hanblivý!? Hanblivosť je v podstate aj ukazovateľom úrovne sebaistoty a sebadôvery . Ale môže byť na druhej strane celkom príťažlivá pre tvoje okolie. Zase platí. Príliš sa kontroluješ. NEKONTROLUJ sa. A že nevieš komunikovať? Veď aj tento tvoj list je formou komunikácie. A je napísaný veľmi pekne. Možno ti naozaj bráni len menej istoty začínať rozhovory. Ale ty nemusíš vždy začínať. Môžeš sa aj zapojiť, pridať sa, odpovedať. Niekedy musíme v živote robiť aj také veci, ktoré nechceme. Alebo nemáme na nich práve chuť.
Život je príliš krátky, aby si strácal čas pochybnosťami. Všímaj si aj to, ako ťa vníma okolie. Môžu ťa vidieť a hodnotiť objektívnejšie, ako to robíš ty (vo veku 16 rokov je zvýšená sebakritičnosť úplne prirodzená). Mám nápad, akým smerom by si sa mohol uberať. Tancuješ? Ak áno to je super, prihlás sa do nejakého ľudového súboru. Ak nie, prihlás sa do tanečnej a potom do ľudového súboru. Tam získaš to, o čom si myslíš že ti chýba. Dôveruj si!
