Manželka je naviazaná na rodičov...
Otázka
Chcel by som Vás poprosiť o radu. Moja manželka je veľmi naviazaná na svojich rodičov. Po svadbe sme sa nasťahovali k svokrovcom. Najskôr súhlasili s prerábkou, ale keď prišlo na to tak povedali, že oni prerobia kúpeľňu a že kuchyňu nepotrebujeme, a že aj tak majú ešte dvoch synov a dcéru a tým chcú tiež niečo nechať. Po čase sme kúpili malý domček cca 2 km od svokrovcov. Rok a pol prerábali, a teraz sa už pol roka snažím aby sme sa tam presťahovali.
Manželka má na všetko výhovorku: doma nemá žiadne starosti, má navarené (variť sa jej nechce), upratovať musí teraz na dvoch miestach(svokra neuprace tak dobre ako ona), musí sa starať o nevládnych rodičov(keď sa jej nepáči, čo majú oblečené, musia sa prezliecť, inak o všetko okolo domu sa starajú sami). Svokrovci sú na dôchodku tak sú stále doma(ona sa sama na dome bojí a nudí), súrodenci sú odsťahovaní(tí prídu raz za čas a sú najlepší, my čo bývame u nich tak sme najhorší a všetko robíme zle). Aj keď to moc svokra nedá najavo, na všetko je urazená(všetko musíme robiť tak aby bolo ako mamička chce a keď náhodou nie je tak sa manželka vyzúri na mne).
Svokrovci nám ani pri prerábke moc nepomohli pričom chudobní nie sú, za to moji rodičia nám aj dosť vecí zaplatili a pomohli aj pri prerábke. Keď niekam ideme tak hneď musíme svokre referovať kde sme boli a načo. Všetci na okolo sa nás už pol roka pýtajú či už bývame v novom a my ani nemáme poriadne presťahované veci.
Odpoveď
Neviem nič bližšie o okolnostiach súvisiacich s vašou situáciou. Ale z toho čo viem o vašich ťažkostiach vyplýva, že vaša manželka nechce opustiť rodičovský dom, lebo tam sa cíti dobre. Aj keď máte vlastné bývanie. A mohli by ste tam bývať sami a k svokrovcom chodiť na návštevy. Tak, ako to robia súrodenci vašej manželky.
ČO ste už skúšali robiť? Možno ste už skúšali ísť do „vlastného“ len na víkend ako keby do záhradky. Páčilo sa tam manželke? Ak ste to neskúsili odporúčam to. Náhly odchod z domu rodičov by bola veľká zmena. Aj keď to už trvá dlhú dobu doprajte manželke priestor na to, aby si zvykla najskôr na myšlienku, že bývate sami a potom aj na samotnú skutočnosť. Napadá ma, či by ste sa nemohli dohodnúť na tom, že najskôr budete vo vašom dome nejaký čas bývať vy sám (ešte nebudete celkom odsťahovaný). Postupne budete čas, ktorý budete tráviť vo vlastnom predlžovať. Nenúťte manželku, lebo nasilu to asi pôjde ťažko. Aj keď by to malo znamenať dočasné odlúčenie. Motivujte manželku. K rodičom predsa môže prísť kedykoľvek. Veď nebudete žiť v Amerike! V prípade, že by to pretrvávalo aj naďalej skúste vyhľadať pomoc psychológa niekde vo vašom okolí. Na spoločných konzultáciách by ste mali priestor mnoho veci si ozrejmiť a vysvetliť. A dospieť k zmene. Verím, že to bude čo najskôr!
