Transplantácia kostnej drene pri MDS – nádej aj riziko

Otázka

Chcem Vás poprosiť o radu ako pomoc mamke, ktorá má identifikovanú chorobu MDS - myelodysplastický syndróm s klasifikáciou na RA/ RCMD - Refraktérna cytopénia a multilineárnou dyspláziou. Choroba sa najprv prejavovala ako pencitopenia ale už to prerástlo do vážnejšieho štádia a bojíme sa, aby to neprešlo už do akútnej leukémie. Máme sa do 5 mesiacov rozhodnúť, či pôjde na transplantáciu kostnej drene(darca sa už našiel), s kt. je spojená chemoterapia. Imunitu má veľmi slabú, takže by to určite veľmi ťažko zvládala.

Tlak: 100 až 110/ 70 Vek: 55 rokov Výška/kg : 165/64

Ďalšie identifikované choroby: chronická atrofická gastritída, bronchiáza, zvýšený cholesterol 6,62 S-TRIG 1.07, S DL 5.94

V minulosti brala: železo- ferofolgama, B12, kortikoidy - pregnisol a equoral, kyselinu listovú (acidum folicum) Aktuálne berie: rastový hormón - binocrit (1 amp. raz týždenne), D3 vitamín. Doplnkové podporné doplnky kt. berie (necelý mesiac): kolostrum, čerstvá mrkvovo cviklová stava (0,3-0,5 l. denne), cesnak, oregánovy olej (už dobrala), makový olej, marhuľové jadrá B17 (3x po 8ks), čaj z púpavy lekárskej a himalajský aj urv. čaj raňjaka - anémia tea, Z jedálnička úplne vysadila pšenicu, cukor, alkohol.

V rodine podobný problém nebol nikdy identifikovaný a ani žiadna iná rakovina. (aspoň čo vieme).

Odpoveď

To že v rodine sa podobný syndróm nevyskytol je v poriadku, pretože nejde o dedičné ochorenie, ale o mutáciu v kmeňových krvotvorných bunkách pri zníženej imunite a súčasnom vplyve nejakého patologického (genotoxického) faktoru (napr. viróza, infekcie, ionizujúce žiarenie, lieky a chemické toxické či cudzorodé látky a mutagénny a pod.). Čiže ide o individuálne vzniknuté ochorenie.

Sama chápete, že prechod zo súčasného stavu MDS do AML je vysoko pravdepodobný a otázka, že sa máte vy rozhodnúť je formálna, lebo transplantácia bude potrebná no zároveň je to liečba ktorá môže skončiť tak vyliečením pacienta, ako aj jeho úmrtím v prípade komplikácií. Preto sa musí vyjadriť pacient sám, aby bolo jasné, že ráta aj s prípadným rizikom neúspechu pri transplantácii. No zasa keby tie zákroky boli často neúspešné tak by sa nerobili. Vo vysokom percente dnes zachraňujú život pacientom inak odsúdeným na smrteľné následky v prípade neliečenia. S tou imunitou si nelámte hlavu, lebo pri transplantácii musia byť patologické bunky v remisii, čiže úplne vybité a potlačené a vtedy sa transplantujú zdravé bunky darcu. Takže imunosupresívna liečba (potlačenie imunity) je súčasťou celej prípravy na transplantáciu. Lekári vedia či a kedy môžu pristúpiť k transplantácii. Dnes sa natoľko vyvinula a zlepšila liečba komplikácií vo forme pridružených infekcií pri transplantácii, že sa výrazne znižuje úmrtnosť pri týchto zákrokoch. Okrem infekčných komplikácií je tu možná reakcia darovaného krvného štepu voči príjemcovi, ktorá býva jedným z možných rizík vedúcim k mortalite pacientov.

Je teda výlučne na vás a na lekároch, aby ste sa dohodli na správnom momente, kedy už riziko, že sa stav nezlepší, ale zhorší, prevýši možné riziko samotnej translantácie a tá sa stane jedinou nádejou pre prežitie pacienta.