Problém s červenaním
Otázka
Mám problém s červenaním, ktoré je v podobe nepravidelných červených flekov a šíri sa celým dekoltom, cez krk až na tvár. Je to veľmi nepríjmné a neestetické. Stáva sa mi to, keď som v strese (na skúške), v napätí, pri rozhovore so známymi, po malom množstve vína. V detstve som sa často červenala na tvári, no teraz sa to zhoršilo a presunulo sa to viac na hrudník a krk. Neviem to vôbec ovládať a často trvá aj hodinu, kým to začervenanie ustúpi. Doteraz som s tým nebola za odborníkom. Neliečim sa na žiadne ochorenia. Mám 23 rokov a študujem na vysokej škole.
Odpoveď
Červenanie sa je fyziologická reakcia organizmu, kedy dôjde v určitých situáciách k rozšíreniu ciev a tak k väčšiemu prekrveniu pokožky najčastejšie na tvári. Môžeme povedať, že červenanie zažil v svojom živote možno každý z nás. Niekto z toho ale „vyrástol“ niekoho trápi aj do dospelosti. Z psychologického hľadiska by sme mohli povedať, že viac sa červenajú ľudia menej sebavedomí a ľudia neistí ako ľudia sebavedomejší a sebaistí. Čím viac proti nemu bojuje, tým býva červenanie horšie. Zhoršuje to aj postoj a očakávanie, že určite sa budem červenať. Aj tu podobne ako pri iných situáciách vyvolávajúcich neistotu či dokonca strach alebo úzkosť platí, že čím viac sa na problém sústredíte, tým viac si ho „privolávate“. Nie je to jednoduché ale skúste si povedať „No a čo?“ No a čo že sa budem červenať? Spomeňte si na to, že na celom svete ste jediná, ste originál, nikto iný už nie je taký ako vy. Nikto iný sa nedokáže červenať tak ako vy. Prečo by ste z toho nemohli urobiť svoju prednosť? Veď červenanie sa môže byť aj pre druhých celkom príťažlivé. Ak sa páčite ľuďom potom je to preto, aká ste – teda aj s červenaním. Ale je tiež pravda, že každému sa nemusíte páčiť. Tým sa ale nemusíte zaoberať. Je to mimo vás.
Nebojte sa teda, že sa v niektorých situáciách začervenáte. V niektorých situáciách sa zase usmejete a tiež neriešite to dopredu. Existuje psychoterapeutická škola, ktorá v podobných situáciách odporúča vedome si želať začervenanie sa. (Teraz sa chcem červenať! Dlhším cvikom sa takéto červenanie dostane pod vedomú kontrolu a nasleduje druhá fáza, v ktorej sa červenanie „skrotí“ sugesciou „Nechcem sa červenať!“
Pre vás by však bolo oveľa jednoduchšie prestať sa sústrediť na problém červenania. Nevyhýbať sa situáciám, ktoré ho vyvolávajú, práve naopak. Čím viac situácií vyvolávajúcich červenanie zažijete tým menej vás to bude trápiť a tým skôr nadobudnete sebaistotu v tom, že takto je to v poriadku. Pokladám ešte za dôležité povedať to, že červenáme sa najmú vo vzťahu k okoliu. Hlavou nám bežia myšlienky ako „čo si o mne pomyslia“ „budú sa mi smiať“ „určite sa nikomu nebudem páčiť“ a podobne. Aj u platí, že najhlavnejšie je, čo si o sebe myslíte, aké pocity prežívate a ako myslíte vy a nie vaše okolie. BUĎTE SAMA SEBOU. Už som napísal, že nemusíte riešiť vaše okolie. Ak sa máte páčiť potom sa páčite taká aká ste. Tak vás vníma vaše okolie a tak sa musíte brať aj vy sama. Okrem toho športujte a doprajte si dostatok času na odpočinok. K sebe aj k druhým pristupujte s láskou a úctou. Naučte sa hovoriť "nie". A smejte sa!
