Už od malička mam fóbiu z vracania (emetophobiu)

Otázka

Už od malička mam fóbiu z vracania (emetophobiu) ale nikdy som to nejak moc neriešil, pretože strach som doma nemal iba na miestach kde som sa cítil uväznený (škola, cesta autom alebo iným prostriedkom, kino, divadlo atď.) a hocikedy keď som bol niekde vonku a jedol som pred tým. Tým pádom som trávil väčšinu času doma. Keď ma chytila panika, vždy to malo ten istý priebeh, začal som myslieť nato, či mi nepríde zle a snažil sa nájsť uník z danej situácie, ak sa mi to nepodarilo potom ma začalo v hrdle napínať cítil som ako keby sa mi dalo vracať aj keď na prázdny žalúdok - a to bol v podstate môj najväčší problém, vždy ma pri panike začalo napínať a čim väčšia panika tým silnejšie to bolo ale nikdy sa mi nestalo že by som sa z toho povracal, pretože väčšinou som si odgrgol po čom sa mi uvoľnilo a to mi vždy VELMI zmiernilo paniku.

Posledné tri roky tento strach začal byť omnoho slabší, desiatovať v škole mi prestalo robiť problém, keď som bol vonku už mi bolo jedno či som najedený či nie a cesta autom mi už tiež prestavala robiť problém. Všetko sa zmenilo minulý mesiac...Prejedol som sa z večere a chytil som dosť veľkú paniku neviem ani prečo veľa krát som sa pred tým prejedol a bol som v kľude ale tentokrát to bolo asi najhoršie čo som zažil lebo z paniky ma naťahovalo a bol som úplne plný takže strach bol dosť veľký trvalo asi hodinu kým som sa upokojil a srdce mi v živote tak nebilo ako vtedy. Odvtedy ako keby som sa vrátil na začiatok všetok strach sa vrátil pričom je horši teraz a nemôžem jesť už ani doma, čo je úplne nove a nikdy som to nemal. Hocičo väčšie zjem začnem mať strach a chytám paniku tak v poslednej dobe jem o dosť menej a strach cítim skoro furt a už nič mi ho nedokáže zmierniť keď sa najem a mávam z toho depresie.

Ľudia s emetophobiou sú väčšinou extrémne čistotný, dávajú si pozor či sú potraviny zdravé, prípadne po záruke a boja sa ochorieť a kontaktu s chorými ľuďmi, ja sa tých veci nebojím to mi problém nerobí tak neviem či mam vôbec fóbiu alebo niečo iné. Poprípade kde mam hľadať pomoc?

Odpoveď

Určite ste sa so svojim problémom obrátili na odborníkov, s ktorými ste riešili svoje ťažkosti. Aj keď to nie je jednoduché najväčšie možnosti máte vo svojich rukách vy. Navyše máte už aj osobnú skúsenosť s tým, ako sa s panikou vysporiadať. Možno, že poznáte príslovie, ktoré znie asi takto :“ stalo sa mu to, čoho sa najviac obával“. Ak neustále myslíte na nepríjemnosti, ktoré by sa mohli prihodiť, predstavujete si to, v myšlienkách sa neustále vraciate k už prežitým negatívnym situáciám toto všetko vytvára dobrú živnú pôdu pre to, aby sa všetky nepríjemnsti objavili znovu.

Na druhej strane ak si dovolíte nemyslieť na tieto skutočnosti a nepríjemné spomienky a prestanete sa obávať, že niečo príde, postupne sa dokážete cítiť istejšie a zbavíte sa iracionálnych strachov. Stav paniky je veľmi nepríjemný paralyzuje človeka, likviduje psychicky ale aj fyzicky (slabosť strach z odpadnutia, neschoponosť sústredenia, potenie....). Písali ste ale, že v poslsedných troch rokoch bol váš strach omnoho slabší, prestával vám spôsobovať problém. Spomeniete si, čo ste vtedy robili ináč? Pravdepodobne ste svoju pozornosť nezameriavali na svoje ťažkosti ale dovolili ste si spokojnešie žiť. Niečo čo ste robili fungovalo ako nástroj prevencie pred panickým strachom. Vráťte sa k tomu. Opäť chcem zdôrazniť, aby ste sa nezameriavali na to, čo by sa mohlo prihodiť. Lebo toto zákonite vyvoláva neistotu nielen u vás ale u každého, kto nevie čo prinesie najbližšia budúcnosť. My nevieme čo bude preto to v nás vyvolá stres. A nevieme to ani nijako racionálne vyriešiť. Vieme to až vtedy, keď sa to udeje. Vtedy je dostatok času na riešenie akýchkoľvek problémov. Preto zamerajte svoju pozornosť na prítomnosť , žite TU a TERAZ, prípadne sa „nakopnite“ tým, čo vám fungovalo v minulosti. Budúcnosti nechajte čas, aby najskôr nastala.