Trpím pocitom dokonalosti

Otázka

Mám 21 rokov. Mám naozaj problém. Trpím pocitom dokonalosti a neviem prečo. Cítim sa sama, neviem čo mi je. Smutná som. Som stále sama, uzavrela som sa do seba od asi 18 rokov nikam nechodím von. Pred tým som chodila aspoň na prechádzky s mojou rodinou, teraz sa neviem ani k tomu odhodlať. To mi bolo dobre aj s rodinou som vychádzala a žila som šťastný život, teraz sa neviem z toho dostať. Ja sa len cítim sama a som uzavretá, trpím pocitom dokonalosti a viem, že toto nie som ja. Chcem sa zbaviť toho pocitu v hlave a vo svojom vnútri, že sa musím kontrolovať v správaní, že nemôžem byť sama sebou a že musím byť dokonalá. Už nie som taká srdečne veselá od strednej skoly, asi od 2 ročnika. Som smutná, ale nejde zo mňa radosť spontánna. Ako sa jej zbaviť, komentovať a hovoriť veci spontánne. No lebo potom sa správam ako iná osoba, smutná atd. Veci robím. Len ma to k tej dokonalosti vedie, keď zosmutniem. Každému príde občas niečo smutné na um. Ale ja to mám akoby nejakú depresiu alebo čo alebo potom mám pocit dokonalosti naučený. To už nechcem pociťovať v hlave. Lebo to ma znehodnocuje, zabíja moje ja a ja cítim, že sa moje vnútro dusí. Chcem sa zbaviť pocitu dokonalosti, ktorý sa mi zmocní hlavy. Mám to tak od strednej t.j. 3 roky cca už.

Odpoveď

Prečo má 21 ročné dievča zlú náladu? Prečo má pocit dokonalosti? Čo to spôsobuje? Kedy sa to zmenilo, keď predtým ste žili šťastný život? Aké sú okolnosti tejto radikálnej zmeny kde sa vo vás berie pocit, že ste dokonalá? (alebo lepšie povedané, že musíte byť dokonalá?). Máte na seba príliš veľké nároky. Nikto nie je a nemôže byť dokonalý. Ani vy. Môžete robiť chyby, môžete mať dobrú i zlú náladu, ale to všetko je v poriadku. Môžete robiť mnoho vecí tak ako sama chcete. Je pravda, že niečo aj musíme a mali by sme to robiť čo najlepšie. Trpíte tým, že máte pocit dokonalosti. Realita je ale iná. A tam, kde sa míňajú vaše predstavy (dokonalosť) a realita nastupuje smútok a depresia. Očakávate od seba viac ako unesiete. Čo môžete urobiť aby ste sa na seba dokázali pozrieť reálne? Čo potrebujete vedieť aby ste sa nemuseli na nič hrať nič predstierať, aby ste mohli byť sama sebou? Čo robíte ináč ako predtým? Čo Vám bráni správať sa opäť prirodzene? Pýtam sa vás preto, pretože predpokladám, že takéto otázky ste si doteraz nepoložili. Tam kde nie je otázka, nemôže byť ani odpoveď. Skúste to teraz! Sadnite si pohodlne na príjemné, pokojné miesto a odpovedzte si. Ale okrem toho by som vám rád poskytol niekoľko ďalších návodov. Najdôležitejšie čo môžete urobiť je, uvedomiť si, čo spôsobuje vašu nespokojnosť. Sama píšete, že sa už konečne chcete zbaviť vášho pocitu dokonalosti. Vidíte? Píšete P O C I T U. Je to len pocit a pocit sám nie je ani dokonalý ani nedokonalý. Pocit sa objaví a zase zmizne. Prestaňte sa ním zaoberať. Doprajte si láskavosť a predstavte si seba spred troch rokov. Boli ste vtedy so sebou spokojná? Vráťte sa k tomu pocitu. Vedzte, že tak ako vo všetkom aj tu platí, že všetkého ale s mierou. Je ťažké byť dokonalý je ťažké tiež byť neistý, málo sebavedomý či zakomplexovaný. To sú krajnosti. Lepšia je zlatá stredná cesta. Človek v živote nemôže zaujať tým, že si nasadí masku a bude sa podľa nej správať. Alebo môže ale iba na čas. Oveľa primeranejšie je, ak je človek autentický. To znamená, je sám sebou. Na nič sa nehrá. Nenechajte sa ovládnuť negatívnymi emóciami. Nie vždy sa to dá, ale často si môžeme vybrať, či sa necháme rozladiť alebo nahnevať alebo nie. Ak chcete vyhľadajte aj psychológa na častejšie konzultácie. Prajem veľa trpezlivosti a vytrvalosti a držím vám prsty.