Temná jeseň mi berie chuť na život

Otázka

Mám 26 rokov a neviem sa presadiť v živote. Som zároveň pacient s bipolárnou a aj schizoidnou poruchou. Beriem lieky, ktoré mi posledné mesiace veľmi dobre zaberajú (Risperdal Consta 50mg, Sulpirid a Depakine), ale mám strach, že opäť nechám školu, na ktorú som nastúpil. Bolo by to už 5ty-krát. Tentoraz ale študujem externe. Problém je v tom, že prvé týždne sú v pohode, kým nepríde nejaký deadline, kedy začínam reagovať depresívne až psychoticky. Vtedy sa všetko rúca a ja nedokážem fungovať. Niekedy mám pocit, že mám zlú psychohygienu počas jesene, lebo nakoľko napríklad rád cvičím, keď príde depresia, nedokážem sa donútiť ani k tomu a počas tmavej jesene iba ležím a som unavený v posteli. Často potom filozofujem. Boli prípady, keď som si siahol aj na život, lebo som opätovne zlyhal a neviem sa z bludného kruhu dostať. Cez leto fungujem super. Je vtedy veľa svetla a mne to dáva energiu na veľa činností. Ale akonáhle prichádza jeseň, viem, že nastanú problémy a mám z toho strach. Vtedy mi už neúčinkujú ani lieky a keď som pod tlakom štúdia, tak začínam unikať. Na školu som sa opätovne prihlásil, lebo sa mi nepodarilo nikde zamestnať a chcem nejako využiť voľný čas. Dnes sme však písali z práva test a aj keď som mal strach, tak som ho napísal veľmi dobre. Povedal som si, že sa nesmiem báť zlyhania a napísal som ho skvelo. Pomáham si takýmito motivačnými výrokmi, ale obávam sa, že keď bude temná jeseň, tak na toto zabudnem. Pomáha mi aj chviľkové meditovanie na orientálny spôsob, na odklonenie myšlienok ("atmosféra miestnosti, povinnosti, etc.") a pokúšam sa motivovať ako sa len dá. Chcel by som už prekročiť prah strachu z neúspechu a strachu z prichádzajúcej depresie. Okrem psychiatra chodím aj k psychológovi, ale najskôr raz za mesiac, dáva mi veľmi dobré rady a som veľmi spokojný, ale zatiaľ to neviem preklenúť, ani s jeho pomocou, problém pokračovania v štúdiu.

Odpoveď

Nie ste sám, čo reaguje na ročné obdobia takýmito pocitmi. Ba povedal by som, že väčšina ľudí zažíva počas zimného obdobia viac stresov, zlej nálady, má menej energie. A správne píšete, že je to spôsobené najmä tým, že je menej svetla, menej slnka. Ale zvládnuť nepríjemné pocity tak, že si ľahneme do postele (na akýsi zimný spánok – jéj ten by sa aj nám určite zišiel) žiaľ nie je možné. Musíme sa jednoducho prinútiť robiť všetko čo je potrebné, dôležité ale aj osožné. A vy podľa toho, čo ste mi o sebe napísali všetko toto robíte. Našli ste v sebe dosť síl začať opakovane študovať. Cez leto športujete, medzitým alebo súčasne relaxujete (je jedno z akej filozofie vychádzate, dôležité je, že vám to pomáha). Rozumiem tomu, že v lete je všetko akési jednoduchšie. Tam to ide samo sebou. A v zime musíme zapojiť našu vôľu. Prinútiť sa robiť vecí, ktoré máme radi, ktoré dávajú životu zmysel. Prinútiť sa. Nie nečinne čakať, čo sa stane. Čo máte z toho, že sa vo svojich myšlienkach zaoberáte tým, čo sa stane keď? Čo vám to dáva? Načo vám to je dobré? Pýtam sa na to preto, že nie sme veštci aby sme vedeli čo bude alebo ako to bude. Áno budúcnosť často prináša neistotu, ale dáte mi určite za pravdu, že riešiť niečo čo ešte nie je sa veľmi nedá. V živote totiž máme vždy najmenej dve možností (tých možností je strašne veľa ale dve sú akosi naporúdzi stále). Neustále volíme medzi niečím. Každá voľba je však pre človeka malá tragédia, pretože ak sa rozhodneme pre A ostalo nám B. A tak ďalej. Ak veci poznáme rozhodujeme sa ľahšie. Ale čo ak veci nepoznáme. Toto prirovnanie ma napadlo v súvislosti s tým, že píšete, že viete, že keď príde jeseň nastanú problémy. A máte z toho strach. Áno toto je vaša skúsenosť ale ktorýsi filozof raz povedal, že do jednej rieky dvakrát nevstúpiš. Možno, že v minulosti to bolo tak ako píšete a pasívne ste sa tomu podriadili. Teraz to ale môže byť ináč. Len aj vy musíte niečo robiť ináč. Nerobte veci, ktoré ak ste robili nefungovali. Robte to, čo vás nabíja čo funguje. A vidíte, že sa dokážete nabudiť a prekonať aj pocity strachu (veľmi dobre napísaná písomka – blahoželám). A to isté by ste mali skúsiť aj pri štúdiu ako takom. Zapojte svoje „obranné“ mechanizmy, zapojte svoju vôľu a vytrvajte. Nevzdávajte sa. Už Napoleon zastával názor , že „najlepšia obrana je útok“ – vo vašom prípade by išlo o aktívne prekonávanie ťažkostí nie vzdávanie sa. Motivujte sa pozitívne. Miesto neviem alebo nedokážem to hovorte : DOKÁŽEM to aj keď to bude (je) ťažké.