Vzťah s priateľom ide dolu vodou

S priateľom sme spolu vyše 15 rokov, žijeme spolu, máme spolu aj syna - 2 ročného, náš vzťah ide dole vodou. Už rok sa stále hádame, veľa plačem.

Otázka

S priateľom sme spolu vyše 15 rokov, žijeme spolu, máme spolu aj syna - 2 ročného, náš vzťah ide dole vodou. Už rok sa stále hádame, veľa plačem. Je toho veľa. Na stretávanie s kamarátmi si čas nájde, na mňa nie. Veľmi často si nadávame - už je "normálne", že si nadávame vulgárne, teda skôr ja jemu. On tvrdí, že hádky začínam ja, ja tvrdím, že ma neustále provokuje svojim nereagovaním na mňa. On neustále nachádza chyby na mojom konaní - ide o kopec detailov, ktoré ma vytáčajú, že v dome je neporiadok (lebo vidí sem - tam chumáč prachu), vraví, že upratujem len povrchne, čo je niekedy aj pravda lebo som unavená. Malý má 2 roky a vyžaduje si stálu pozornosť, je strašný zvel, hádky sú aj o peniazoch a že sa nestarám o príjem a môžem si kupovať, čo chcem. Chápem, že on to má ťažké, je vyčerpaný z práce je tam od rána do večera. Takýto život nebaví ani mňa ani jeho. Keby nebolo syna, myslím si, že s partnerom dávno nie sme spolu. Akoby ma vôbec nechápal. Vzájomne si vyčítame veci a nik si nevie priznať chybu. Som stále nervózna, stále len hučím a keď mi povie, aby som neblačala ide ma roztrhnúť od jedu, hučím už aj po malom, čo potom hrozne ľutujem, v poslednom čase mu už dám aj po zadku. Vytočí ma už asi všetko, som hrozne nervózna. Ako byť kľudná?

Odpoveď

Z vášho listu usudzujem, že to u vás neklape ako by malo, že sa stále hádate, nadávate si, že váš priateľ uprednostňuje viac svojich kamarátov a na vás si čas nevie nájsť. Navzájom si už nič nedarujete, on vás obviňuje z neporiadnosti, vyčíta vám chyby. K tomu vás obviňuje z nedostatku tolerancie a vyčíta vám, že do domácnosti neprinášate nijaký príjem. Vy si myslíte, že on vás vôbec nechápe a jediný dôvod, prečo ste ešte spolu je váš spoločný syn. Odpovedzte si ale úprimne, je to to, čo vás v takomto vzťahu drží? Určite máte najmenej dve možnosti na vyriešenie tohto problému. Tá prvá možnosť je, že si zvyknete na takýto stav a nebudete nič meniť! Toto riešenie je ale iba dočasné, pohár vašej trpezlivosti po určitom čase pretečie opäť. A navyše, všetky negatívne dôsledky vášho vzťahu by si odniesol aj váš syn, prípadne ďalšie dieťa. (Keď to vo vzťahu nefgunguje pomôže to urovnať dieťa – je populárna povera. Pravda a realita je ale presne opačná!). Takže toto by som vám určite neodporúčal. Naopak veľmi jasne musíte priateľovi povedať, že vám takýto spôsob spolužitia vadí, nevyhovuje a rozhodne ho nechcete znášať znášať. Ste dospelá žena, žijete v rovnoprávnom vzťahu. Dokážte sebe ale najmä priateľovi, že sa o seba viete postarať, že nie ste odkázaná na jeho dobrej vôli ani peniazoch. Musí vedieť, že takýto vzťah vám nevyhovuje. Mal by si uvedomiť, že s vami vymenil "JA" za "MY"! Vy dvaja by ste mali byť hlavnými hrdinami vášho príbehu a nie on a jeho kamaráti. Rozhodne to nepodceňujte. Osobne som ale celkom vážne presvedčený, že tento váš vzťah nie je dobrý a asi nemá ani dobré vyhliadky do budúcnosti. Ak si vyriešite tieto (z môjho pohľadu primárne problémy) vyriešite si aj problém s nervozitou.