Mám strašný strach zo smrti
Otázka
Mám 24 rokov a trápi ma život, mám strašný strach zo smrti. Bojím sa smrti každú minútu. Myslím, že ako to bude keď tu raz nebudem, aké je to umierať. Sama by som si nedokázala ublížiť ale bojím sa, nedokážem na nič myslieť. Načo mám chodiť do práce, platiť účty keď raz tu aj tak nebudem.
Tieto myšlienky mám asi tak mesiac keď priateľovi umrela starká a videla som ju ležať v tej truhle. Celá som sa roztriasla. Jedna veta tam bola napísaná, že umrieť je tak isto prirodzené ako narodiť sa ale čo bude potom.
Psychiater mi diagnostikoval panickú poruchu ale tieto myšlienky som nemala, bála som sa rôznych chorôb, že mám rakovinu a tak...ale nemyslela som na smrť.
Psychiatra som navštívila pred troma rokmi keď mi náhle prišlo zle, bolo mi na odpadnutie, nemohla som dýchať a mala som strach, že umriem. Privolaný lekár diagnostikoval po rôznych vyšetreniach, že to je zo stresu bola som aj na CT, robili mi rôzne vyšetrenia. Mám šesť ročnú dcérku s prvého vzťahu a priateľ s ktorým sme spolu päť rokou túži po dieťatku, no ja mám strach z toho, že ho nebudem ľúbiť a načo ho priviesť do sveta kde sa umiera. Už tri krát som bola na prerušení tehotenstva. Asi som hlúpa ale trápi ma to.
Odpoveď
Nie je to pre vás jednoduché. Miesto radosti zo života prežívate strach zo smrti. Pred rokmi vám psychiater diagnostikoval panickú poruchu. Aj keď píšete, že takéto myšlienky ste predtým nemali mohli by sme tu hľadať súvislosť. Ako ste to predtým robili, že ste takéto myšlienky nemali? Kedy sa objavili? Píšete, že po smrti priateľovej starkej. Teda to, čo teraz prežívate je s najväčšou pravdepodobnosťou reakcia na prežitú udalosť. Odborne by sme mohli povedať, že je to reaktívny stav. Ešte to máte vo svojej mysli veľmi čerstvé. Potrebujete dostatok času, aby ste sa vrátili opäť k bežnému nazeraniu na život ale aj na smrť. Áno kto sa raz narodil musí aj zomrieť.
Ale čas, ktorý prežije nemusí byť samoúčelný. Mohol by byť naplnený láskou, múdrosťou, vzdelávaním ale aj všestranným rozvojom človeka. Tak, ako ste predtým nemysleli na to, že musíme zomrieť, tak to je správne. Možno by vám pomohlo, ak by ste si o tejto téme niečo prečítali . Napríklad napadá ma, že by ste si mohli prečítať knihu Raymonda Moodyho – Život po smrti. Sám som sa s ňou zoznámil pri podobnej smutnej udalosti a môžem povedať, že som bol veľmi spokojný, že som si ju mal možnosť prečítať. Ak by vaše ťažkosti pretrvávali veľmi dlho bez zábran sa obráťte či už na psychiatra alebo na psychológa. Netrápte sa ak nemusíte.
