Zvýšený stres a nervozita

Mám 20 rokov študujem na VŠ mám takú otázočku týkajúcu sa stresu a nervozity. Už ani neviem kedy sa začal u mňa prejavovať zvýšený stres a nervozita. No rada by som to začala už riešiť keďže ma to obmedzuje a veľmi vo výkonoch jedna vec je aj tréma ak mám v škole prednes nejakej semestrálky pred spolužiakmi ledva prečítam to čo mám na papieri s strasúcim hlasom nohami viac počujem tlkot seba srdca ako vlastné slová a nie to ešte vyprodukovať zo seba niečo čo som sa naučila na spamäť, samozrejme že to pôsobí veľmi nepraznivo akoby som tomu nevenovala žiadny čas už som skúšala rozne metódy vodu odmeranie mysle hlboké dýchanie nič nepomohlo, čo sa týka stresu ťažšie sa mi zaspáva neviem prestať myslieť na povinnosti aj ak sú banálné, počas celého dňa si trhám končeky vlasov akoby som bola na tom závislá tiež si trhám na ukazováku kožu z boku prsta ani neviem prečo akoby som musela, neustále cítim tlak a napatie aj keď by sa to dalo prežiť v pohode ja sa to aj snažím potláčať a fungovať s tým ešte som zabudla povedať Že mám hrozný problém so sústredením a taktiež keď sa učím ešte viac si trhám tie končeky vlasov a v poslednom čase som začala zabúdať ale na také veci že kde som si dala klúče, peňaženku a mobil pre príklad keď som mala v pondelok veľmi náročný deň ja som asi 15 krát hľadala telefón a peňaženku už som si myslela že sa z toho zbláznim.A momentálne posledným klinćekom do \"rakvi\" keď už som sa rozhodla to riešiť je nechutenstvo k sexu mám nového priateľa naozaj perfektný vzťah v ňom chyba určite nie je jedine vo mne či v psychike alebo v hormónoch to neviem lebo už sa mi dva krát stalo že na začiatku vzťahu je sexuálny život perfektný a popol roku príde nechutenstvo trvá to aj pol roka kedy mám sexuálnu averziu potom sa to opakuje opäť mám chuť atď. A bojím sa aby sa to neopakovalo v tomto vzťahu. Viem že mám v sebe vnútorný nepokoj a už asi nepomôže len nejaký jednodňový relax preto by som potrebovala vedieť váš názor aby som sa mohla rozhíbať koho navštíviť či najpv skúsiť nejaké homeopatiká či čo sú to proti stresu a keď nepomôžu tak navštíviť psychológa či nebodaj psychiatra ?

Otázka

Zvýšený stres a nervozita

Odpoveď

Z toho ako triezvo rozumne uvažujete o svojom stave a uvedomujete si ho, usudzujem, že ste psychicky zdravá a preto by nebolo vôbec na mieste poslať vás hneď k psychiatrovi, aj keď by to bolo jednoduché riešenie. No lieky, ktoré by vám pravdepodobne doporučil, by síce utlmili vašu nervozitu, ale neriešili by pomerne banálne príčiny vašich problémov, ktoré musíte vy odstrániť. Navyše druhotné následky psychofarmák na osobnosť sú často zhubnejšie než samotný váš problém. Tým problémom je asi hlavne frustrácia z VŠ štúdia (a možno aj niečo iné). Na váš problém stačí psychológ, režimová psychohygiena a meditačné techniky no musíte si to všetko osvojiť a praktizovať. Je evidentné že ste zo štúdia duševne a psychicky vyčerpaná a asi aj fyzicky oslabená a to vyžaduje zaviesť isté psychohygienické prístupy. Vás evidentne stresuje vysokoškolské štúdium a tie prejavy ktoré máte - sexuálne nálady a zabúdanie či strácanie mobilu sú len sekundárnym následkom chronického stresu a neurózy a nie nejakým fukčným ochorením. Má ich každý silne vystresovaný človek bez ohľadu na vek. Takže si z toho nič nerobte. To všetko je normálne. Je to len dôkaz vašej psychickej prečerpanosti a vysilenia a zmätenosti. Akonáhle naberiete psychické sily, tie veci sa vrátia do normálu. A to je ten problém, že vy nemáte čas nabrať psychické sily, lebo ste v neustálom kolotoči a záťaži VŠ štúdia a pravdepodobne nemáte prestávky a relax. Len malá časť študentov znáša VŠ štúdium ľahko a drvivá väčšina má zo skúšok a vystúpení ohromný stres, ktorý niekto vie zvládnuť a iný nie a mnohí sa naozaj aj psychicky zrútia. Závisí to na psychickej odolnosti a kondícii. Vy ste momentálne psychicky málo odolná, ale aj chcete poctivo študovať a to vás vyčerpáva. Preto ak nie ste si 100% istá svojím výkonom, alebo ste vystavená zvýšenej psychickej záťaži a výkonom, znervozniete a vzniká veľký stres. Navyše ste nervózna aj z toho, že ostatní to zvládajú a vy nie a to vytvára u vás frustráciu a vnútorné „napätie“ a pocit menejcennosti. Frustrácia je vnútorný stav napätia v organizme, ktorý vzniká, ak je nejaká dôležitá potreba síce vzbudená, no jej uspokojeniu sa kladie do cesty ťažko prekonateľná, alebo neprekonateľná prekážka. Frustrácia vzniká v náročných životných situáciách, zvlášť ak nie sú dlhodobo úspešne vyriešené ( z dlhodobo neriešených, alebo vyčerpávajúcich problémov). Vonkajším prejavom „napätia“ a frustrácie je potom u niekoho agresivita a u iného strach neistota a depresia až rozvinutá neuróza. Aby som vás ale veľmi nezapletal do psychológie, tak to zhrniem, že vy ste v poriadku, len úkoly a problémy ktoré riešite sú momentálne nad vaše sily. Váš problém je čisto psychohygienického charakteru. Takých situácií je a bude v živote veľa a ak nechcete aby vás teraz či v budúcnosti zničili musíte rešpektovať svoje psychické sily a nebrať si na seba viac než zvládzete, alebo sa na ťažké obdobie musíte dobre pripraviť. Existuje mnoho riešení, napríklad navštívite psychológa a oboznámite sa so základnými pravidlami psychohygieny a zbavovania sa napätia (autogénny tréning) a dosahovania uvoľnenia a začnete ich aplikovať popri štúdiu. Alebo prípadne aj prerušíte ročník, naberiete sily a istotu a budete pokračovať síce o rok dlhšie, ale s istotou a rezervou a pritom začnete chodiť na autogénny tréning a doprajete si dostatočnú dovolenku a relaxáciu, čo vás vráti do normálu. Takto predpripravená potom zvládnete aj nároky VŠ štúdia. Alebo možno prídete na to, že nechcete prekonávať túto záťaž a vzdáte sa VŠ, alebo prejdete na iné VŠ štúdium, ktoré vyhovuje viac vašim schopnostiam a ktoré zvládate s menším a pre vás tolerovateľným stresom (nebola by ste prvá ani posledná). Princíp autogénneho tréningu vychádza z predpokladu, že ak nie sú uvoľnené svaly, nemôže byť uvoľnená ani myseľ. No neuvoľnená myseľ pôsobí spätne na telo a svalstvo a tak vzniká vnútorná neprekrvenosť, kŕčovitosť a strnulosť či stuhnutosť, ktorá narúša psychosomatickú reguláciu organizmu. To neskôr vedie aj k radu vážnejších psychosomaticky podmienených ochorení ako sú svalové spasmy a stuhnutosť, migrény, bolesti kĺbov, poruchy hormonálne a mesačného cyklu u žien, pokles imunity, depresie atď. Tie vaše problémy, to sú len také prvotné signály dlhodobého stresu a psychického preťaženia no ak by sa neriešili tak potom nasledujú vyššie spomenuté zdravotné komplikácie. Autogénny tréning a iné uvoľňujúce aktivity či prostriedky (pozitívne - športy, hry, príroda, slnko, oddych, viera a meditácia, zábava, negatívne - jedlo, sladkosti, pôžitky, alkohol, lieky, sexuálna promisquita, herné automaty, drogy a i.) môžu zvýšiť na čas vašu toleranciu a odolnosť voči frustračným faktorom a stresom, ale neriešia a neodstraňujú samotnú príčinu stresu a navyše tie posledne menované v zátvorke vytvárajú patologické závislosti a vedú k smutnému koncu, preto ich nikomu nedoporučujem. Príčiny stresu niekedy môžeme, ba musíme odstrániť no niekedy to nejde a musíme to prekonať a vtedy musíme siahnuť po prísnej režimovej psychohygiene a psychoterapii a prestávkach medzi prácou a štúdiom. Tento konzervatívna prístup zahŕňa prirodzený psychohygienický režim, čiže veľmi prísne a pravidelné prerušovanie psychickej záťaže s prestávkami a zdravými, prirodzenými psychiku uvoľňujúcimi aktivitami pri ktorých vypnete a zabúdate na problémy Vy ste pravdepodobne taká stresoidná povaha, ktorá nevie vypnúť na chvíľu a všetko berie príliš vážne, veď nakoniec to aj píšete, že neviete prestať myslieť na povinnosti. To znamená že musíte ubrať z tých povinností, alebo prerušiť relaxom ich plnenie a musíte vedieť odložiť školské či iné povinnosti napr. v čase víkendu a plniť aj „povinnosť relaxácie“. Naozaj si musíte uvedomiť, že relax vám neuberá z výkonnosti ani z času, ale naopak umožní vám efektívne a dlhodobo vykonávať napr. zaťažujúcu študijnú činnosť. Berte pravidelný relax, hygienické prestávky počas dňa medzi úkolmi a dobrý nočný spánok aspoň 3-4x týždenne tiež ako povinnosť pre zdravie. Môžete navštíviť psychóloga, ale nepýtajte sa ho čo vám je, ale rovno ako sa naučiť odpočívať medzi povinnosťami, psychohygiene práce a štúdia a relaxačné metódy. Vy musíte investovať čas a prostriedky nielen na štúdium a povinnosti, ale aj na regeneráciu fyzických a psychických síl. Veď preto zaviedli už dávno v minulosti 8 hodinový pracovný čas a obedňajšie prestávky a neskôr dvojdňové víkendy, aby organizmus mohol dostatočne zregenerovať pred ďalšou fyzickou a psychickou záťažou pracovného dňa a týždňa. A to platí aj pre štúdium. Kto sa to nenaučí, končí tzv. „syndrómom vyhorenia“ ako chronický vyčerpaný človek neschopný zložitejších aktivít. Ak je relaxácia intenzívna a správna nevyžaduje veľa času, ale nutná je pravidelnosť vykonávania. Napr. jógová relaxácia „šav-asána“ trvá 10 minút a zmierni únavu či úzkosť, navodí spánok či relaxáciu aj v priebehu dňa uvoľňovaním jednotlivých častí tela, 20 min. Kráľovská obrátená poloha jógy „širs-asána“ (jógová stojka na hlave) trvá len asi 4minúty a prekrví a precvičí vám celé telo. Beh (joging) vás posilní fyzicky aj uvoľní psychicky a môžete ho vykonávať kedykoľvek a kdekoľvek, atď. Vo chvíľkach voľna choďte vonku, na slnko a vzduch, turistiku. Behajte, bicyklujte, hrajte loptové hry, pestujte kvety a fyzicky pracujte na záhrade či chate, choďte na hory, do lesa, opekať k ohňu, na lúky medzi kvety, do zoo, hrajte sa s priateľmi, so zvieratkami, skrátka prepnite a aktívne relaxujte v prirodzenom prostredí a prirodzeným spôsobom, bez toho že by ste si dávali nejaké výkonnostné ciele. Dbajte na dobrý a dostatočne dlhý spánok, snažte sa neuberať pri štúdiu z noci, aspoň nie každý deň. A iba v krajnom prípade a iba na určitý čas si na začiatku môžete na doporučenie lekára pomôcť nejakým menej škodlivým liekom na navodenie ukľudnenia. Tam je totiž riziko, že si zvyknete na liek a potom už ho budete chcieť brať stále. Všetky psychofarmaká sú návykové, alebo vás tak oblbnú, že nebudete vládať študovať. Takže naozaj len sporadicky a krátkodobo v príliš exponovaných situáciách. Ešte horšie je spoliehať na povzbudenie alkoholom a omamnými látkami či povzbudzujúcimi liekmi. Aj hormóny sa môžu teoreticky podieľať na istých vašich náladách a ich zmenách vo vzťahu k sexuálnemu libidu, ako ich popisujete, ale ja sa prikláňam skôr k tomu, že neuróza ovplyvnila aj túto sféru. Veď skúste najprv tú psychohygienu a potom bude čas venovať sa aj prípadným hormonálnym disproporciám. No poviem vám pravdu, že poznám spústu žien, ktoré sa počas VŠ a pre náročnosť štúdia naschvál vyhýbajú chodeniu s chlapcami, lebo by to proste časovo nezvládli. Vám na zvládnutie neurózy a napätia naozaj nepostačí len jednodňový relax, ale len systematický dlhodobý režimový prístup. Ale to platí nielen pre vás, ale pre všetkých zaťažených ľudí prácou, rodinou, štúdiom, funkciami či vážnymi životnými situáciami. Nie ste skrátka sama, kto sa musí vyrovnávať denne s frustráciami. Veľkú pomoc poskytuje v tomto smere aj viera a meditácia a kresťanská psychológia a psychohygiena, ktorá sa špeciálne zameriava na ukľudnenie ľudskej duše v uštvanom komerčnom svete. Veď nedeľa vznikla a slúži neveriacim aj veriacim práve nato, aby vypli od starostí. Vy nemusíte byť vôbec veriaca, ale skúste vyhľadať v nejakom väčšom meste kresťanského rodinného psychológa, alebo sa obráťte na katolícku kresťanskú tlač a literatúru, alebo na hociktorého kňaza v kostole a iste vám poradí a nasmeruje vás, len mu naznačte svoje problémy. Bežní psychológovia sú totiž rovnako zaťažení a frustrovaní zo svojej práce a života, nemajú na vás dostatok času, alebo sú potom veľmi drahí a sú náchylní predpisovať lieky a terapie spojené s čakaním ako u lekára. Sami a mnohí sa často opierajú o vieru. Je to dobrá cesta aj pre nich na riešenie vnútorného nepokoja, ktorý vy aj každý z nás občas pociťuje. A nie je to lepšie než začať niekde rovno u psychiatra a s liekmi?