Asi som závislá na partnerovi

Mám 21 rokov a som s priateľom 4 roky a asi som na ňom závislá neviem si pomôcť. Ráno keď vstanem moja prvá myšlienka je on , cez deň taktiež, a večer ked zaspávam znova to isté vkuse na neho myslím čo robí kde je. Na iné veci sa poriadne ani nesústredím. Je mojím vesmírom. Proste ho neskutočne ľúbim samozrejme že aj on mňa, podržal ma vo veľmi ťažkých situáciách za to som mu vdačná. Nemám žiadne koníčky a von chodím raz za čas s babami na kávu no nie často,možno je to aj tým že som v hroznej situácii nemám prácu pretože sa starám o mamu lebo má nádor na mozgu čiže ju opatrujem za to síce dostávam peniaze ale starám sa ešte aj o brata ktorý má 6 rokov. to ma veľmi trápi. Mama sa rozviedla ked som mala 10 rokov čo bol pre mmna hrozný zážitok. nemohla som mať oboch rodičov naraz bolo to fakt deprimujúce. A preto som šťastná že mám partnera ktorý pri mne stojí a ktorý mi dáva oporu a lásku lenže ja to s tou láskou asi prehánam lebo už som stratila aj väčšinu kamarátok kôli nemu. Ked môžme stále sme spolu on chodí do práce a ja velmi žiarlim ked je s kamaratmi vonku alebo ked ide niekam chcem aby bol stále somnou... Možno je to aj tým že sa naši rozviedli ja neviem ale potrebujem pomoc

Otázka

Asi som závislá na partnerovi

Odpoveď

Takto presne vyzerá zaľúbenosť. Ponáhľanie sa, neschopnosť odpútať sa (ani v myšlienkach) od partnera, žiarlivosť , snaha vlastniť. Štyri roky sú dosť dlhá doba na to, aby ste vedeli, či je váš vzťah trvalý, alebo aspoň či stojí na pevných základoch. A keďže ste vo vzťahu šťastná, bojíte sa, aby ste ho nestratili. V živote ale, bohužiaľ, nie je nič jednoznačné. Sú vzťahy, ktoré trvajú roky a sú aj vzťahy, ktoré netrvajú veľmi dlho. Každý vzťah musí byť založený v prvom rade na dôvere. A sme pri koreni veci. Ten, kto dôveruje, nepotrebuje vlastniť! Ten kto žiarli, chce vlastniť. Chce, aby bol partner len jeho. Závidí ak s ním sú iní ľudia, obmedzuje, zanedbáva svojich priateľov, kontroluje. Najlepšia cesta do pekla. Žiarlivosť paradoxne spôsobuje tendenciu vyhýbať sa nie priputávať. Urobte si pokus. Píšete, že s priateľom sa veľmi ľúbite. Tak pre vás nebude ťažké navzájom sa objať a pevne držať. Ako dlho to vydržíte? Minútu? Päť? Hodinu? Dve? No dobre. A čo bude potom? Čo by sa stalo, ak by vám v tom čase niekto zazvonil na dvere? Možno že by ste ho nechali zvoniť! Ale čo by sa stalo, keby ste zrazu pocítili neskutočný hlad či smäd? A čo ak by ste už museli ísť do práce? Čo sa stane s vašim objatím? No musíte sa pustiť.... aby ste sa konečne mohli slobodne nadýchnuť, najesť, napiť či odísť do práce. Bez závažia na krku, ktoré je nepríjemné, ťažké a obmedzujúce! Toto závažie je žiarlivosť! Už som povedal skôr, že kvalitný vzťah musí stáť na pevných základoch D ô v e r y! Potom sa nemusíme báť, že partnera stratíme aj keď stať sa to môže. Ale už nie z našej viny. Najlepšie aj z hľadiska partnerskej psychohygieny je, ak si uvedomíme nasledujúcu pravdu: Mám ťa rád/a ale dokážem žiť aj bez teba! Takže čo musíte urobiť ako prvé je prestať žiarliť! Ak sa vám to nebude dariť mal by nasledovať ďalší krok a to je prestať sa hanbiť a následne tretí krok ísť k psychológovi. Prípadne sa mi ešte ozvite ako sa vám darí. P.S. na podobnú tému som v Poradni už odpovedal