Mám 8 ročnú dcéru, ktorá od malička ťažko znáša zmenu prostredia a kolektívu. Ako 3 ročná ju v MŠ sknokautoval jeden 5 ročný chlapec a odvtedy to asi pretrváva - strach z neznámych detí a okolia.
Školu už máme druhý rok tú istú, kedykoľvek keď som chcela rozprávať s triednou o dcerinych problémoch tak som bola odbitá, že to je môj a jej problém a že ak to cítime máme to riešiť sami. Dieťa veľa o škole nehovorí, je tam ako vymenená, proste za bránou školy je z nej úplne iný človek - uzavretá, tichá. Doma sa jej ústa nezatvoria. Prvú triedu sme zvládli s 3 dvojkami, tento rok došlo k zhoršeniu a naviac odmieta v škole jesť (skoro na 100 %) desiate. Je vychudnutá a slabá. Ako sa stravuje v jedálni netuším, po minuloročných skúsenostiach "s ústretovosťou" zamestnancov školy sa nepýtam. Triedna učiteľka má podľa mňa veľmi vysokú latku, písomky a aj domáce úlohy sú podľa môjho názoru objemovo a náročnosťou vysoko nad priemer - deti v triede sú normálne a nie s nadpriemerným IQ. Kvôli tomu, že ju jedna spolužiačka vyfackala, keď nevyhrali vybíjanú na TV sme začali chodiť ku psychologičke, hoci podľa môjho názoru tam patrí dieťa a rodičia tej spolužiačky (mimochodom medzičasom sa už za tú facku dcére ospravedlnila). Toto isté dievča proti dcére v triede aj v školskom klube rozpráva hlúposti typu: tá nevie ani rozprávať, tej nič nehovorte a nehrajte sa s ňou. Riešili sme to už minulý školský rok, ale znova sa to opakuje, naviac trieda je na 80% chlapčenská, je tam krik a kadečo iné, čo súvisí s chlapcami (bitky, šarvátky a podobne). Triedna učiteľka je na môj vkus veľmi chladná bez prejavu citov a moje dieťa len kopíruje správanie učiteľky, keď je ona bez pocitov, budem aj ja - najhoršie je, že dcéra odmieta v škole jesť aj prinesené desiaty a v dôsledku toho je zoslabnutá a vychudnutá. Akonáhle je v domácom prostredí, je znej úplne iné dieťa. Podľa psychologičky má dcéra nejaký problém - poruchu učenia, ešte potrebujeme absolvovať testy učenia, aby nám povedala, o čo ide. Uvažujeme nad zmenou školy - a zrejme to bude škola súkromná. Čo mi poradíte v takomto prípade?
Podľa môjho názoru, ako matky, ktorá dieťa pozná od narodenia, potrebuje dcéra iba citlivý prístup a zrejme aj individuálnu starostlivosť v prípadoch, keď jej nejaké veci "nejdú" tak ako si predstavuje. Trpí veľmi jej sebavedomie. Pokiaľ ju pochválime, tak je schopná obrovského výkonu. To mi chýba u pani triednej učiteľky najviac.
Každý rodič je veľmi citlivý na všetko, čo sa týka jeho dieťaťa. A tým skôr, ak cíti, že na dieťati sa pácha skrivodlivosť. Škoda, že vaša dcérka natrafila na triedu v akej sa nachádza a nie veľmi sa darí spolupracovať aj s učiteľkou (ako na túto situáciu reagoval/a riaditeľ/ka školy?). Dnešná škola naozaj kladie na deti veľmi vysoké nároky, mnohí učitelia by chceli aby deti boli vzdelané akoby samé od seba a zabúdajú, že deti sa do školy chodia učiť. Myslím si, že ste urobili veľmi dobré, že ste vyhľadali psychologičku a podrobili sa psychodiagnostike. Najmä ak by sa potvrdilo, že u vašej dcérky sa jedná o poruchu učenia. V takom prípade môže psychologička odporučiť škole spôsob, ako pracovať s vašou dcérkou, ba dokonca môže odporučiť škole aj určité úľavy pre vašu dcérku. Nebolo by správne, aby vaša dcérka v škole trpela. Ale na druhej strane ani zmena školy by nemusela byť najvhodnejšia, najmä ak sa neurobilo všetko pre zlepšenie či vyriešenie problému. Ale samozrejme ako riešenie to je namieste najmä vtedy ak zvážite, že vašej dcérke bude lepšie v inej škole, v inom prostredí a medzi inými deťmi.
Poradenský psychológ, manželský poradca, terapeut a supervízor (Asociácia manželských a rodinných poradcov a sociálnych pracovníkov), člen Slovenskej komory psychológov. Poradenstvu sa venuje viac ako 30 rokov, autor viacerých odborných príspevkov. Absolvent výcviku v systemickej terapii, facilitátor sociálno-psychologických výcvikov.
