Budú tomu už 2 roky, kedy pocitujem tieto stavy. Ani neviem ako to mam popisat. Casto sa mi chce plakat, hocico ma rozplace a neviem si s tym dat rady. Zacalo sa to vtedy, ked som nastupila do novej prace, ktora je dost psychicky narocna - je to praca so seniormi. odvtedy som zacala mat tieto pocity, ale neviem, ci to je tou pracou, len vravim, ze sa to zacalo v tom case.Mozno tomu nieco predchadzalo a zmena prace tomu len dopomohla. Neviem . Pytam sa sama seba. Tym predchadzanim mam na mysli nezhody s manzelom, ktorymi sme presli - casto sme sa hadavali aj pomyslali na rozvod. Momentalne musim povedat, ze sa mozem manzelovi zverit so svojimi problemami a on mi je oporou. Navstivila som lekarku a ta mi predpisala SERLIFT, ktory som brala a bolo mi fajn az na to, ze som sa citila tak dobre, az som mala pocit, ze som lahostajna voci viacerym veciam(napr. cviceniu, ktore milujem - prestala som cvicit, pribrala som - bolo mi to jedno). Lekarka mi neodporucala presatt s liecbou no aj napriek tomu som prestala a cca po roku som pomaly SERLIFT vysadila, ze som ok. Co som aj bola - ale iba do casu. Zacala som opat cvicit a chcela som ho vysadit najma preto, aby som nebola odkazana na lieky, ale aby som vedela sama zvladat svoje problemy. Teraz ho neberiem, iba vtedy ked uz citim , ze je zle ako je tomu aj teraz. Poberiem ho napr. mesiac - dva a znova vysadim(viem, ze to nie je spravne). No ale aby som popisala pocity.Je mi luto za minulostou, ze nic nie je ako bolo kedysi, je mi luto ako starneme, ako nam deti rastu(uz viac nie su babatka),je mi proste smutno z toho, ze je tu uplne iny svet. Zaroven mam ale obavy o buducnost, o to ake to bude ked deti vyrastu, ci ich zvladnem, ci zvladnem ked niekto z mojich blizkych umrie a pod. Ja to neviem velmi dobre popisat. Je mi smutno len pri pocuti nejakej starej skladby - napr. George Michael - Merry Christmas. Vianoce milujem, ale vobec sa na ne tento rok netesim. Nevyhladala som zatial psychologa ani psychiatra preto sa obraciam na Vas s nadejou, ze mi poradite. Viem, ze zivot s liekmi je jednoduchsi - vtedy ma nerozplakalo nic, ale nechcem byt vkuse na liekoch.
Stručne si zrekapitulujme váš problém. Trpíte tým, že asi 2 roky pociťujete nezáujem, apatiu, ste plačlivá. Predtým ste riešili manželské problémy, nastúpili ste do novej náročnej práce. Tu až príliš empaticky možno prežívate osudy starých ľudí, o ktorých sa staráte. Užívali ste serlift a ten vám na jednej strane pomohol prekonať ťažkosti, na druhej strane spôsobil vašu ľahostajnosť. Napriek tomu alebo práve preto ste ho sama spontánne prestali užívať a začali ste sa venovať veciam, ktoré vás bavili. Tu by to bolo v poriadku, keby... Keby ste si nehľadali nové problémy vy sama. Prečo hovorím, že si hľadáte problémy sama? Pretože sa zahlcujete vecami, ktoré žiaľ nemôžete zmeniť. Je vám ľúto za mladosťou, - minulosťou rozmýšľate nad tým, či dokážete zvládnuť úlohy, ktoré vám prinesie budúcnosť, ľutujete, že starnete. Chcel by som sa vás opýtať či ste takto uvažovali aj niekedy predtým? Beh života totiž nemôžeme zastaviť ale , a určite mi dáte za pravdu, každé obdobie v našom živote má svoje príjemné stránky. Na tieto stránky života by ste mali upriamiť svoju pozornosť. Netrápiť sa pre veci, ktoré sa ešte nestali ( a možno sa ani vôbec nestanú). Tešte sa z toho, čo prináša každodenný život, žite prítomnosti. Prestávate si veriť! Prečo? Hovorili ste o tom už s niekým? Čo ste robili ináč? Boli ste spokojná? Pokúste sa na tieto otázky odpovedať. Skúste to teraz! Sadnite si pohodlne na príjemné, pokojné miesto a odpovedzte si. Možno odpovede na tieto otázky vám ukážu smer, ktorým sa v správaní ale najmä v myslení a vlastnom prežívaní máte uberať. Naučte sa užívať si život, tešte sa z krásnych vecí, ktoré ponúka. Nesmúťte, že niečo je ináč. Nečakajte, že šťastie k vám príde samo. Vyjdite mu v ústrety. Zaobstarajte si zvieratko, ktoré vám dá zmysel. A zauvažujte nad citátom: \\\"Neber život príliš vážne, aj tak z neho živý nevyviazneš!\\\" Vráťte sa k tomu, čo vás bavilo, z čoho ste mali radosť. Toto robte. A na druhej strane vyhýbajte sa veciam, ktoré vás nenapĺňajú a zaťažujú. Aj keď to bude vyžadovať určitú námahu určite sa vám to oplatí. A na koniec si budete môcť povedať, že ste prežili pekný a dlhý život prežitý v radosti, láske, zdraví a šťastí. Oplatí sa!
Poradenský psychológ, manželský poradca, terapeut a supervízor (Asociácia manželských a rodinných poradcov a sociálnych pracovníkov), člen Slovenskej komory psychológov. Poradenstvu sa venuje viac ako 30 rokov, autor viacerých odborných príspevkov. Absolvent výcviku v systemickej terapii, facilitátor sociálno-psychologických výcvikov.
