Potrebovala by som od skutocneho odbornika na rtg diagnostiku vediet, ako casto je mozne bez dalsich moznych zdravotnych nasledkov sa dat snimkovat klasickym rontgenom v priebehu jedneho roka! Konkretne mam problem s \"pocitom cudzieho telesa v krku\". Od januara som absolvovala nasledujuce odborne vysetrenia najskor v ORL ambulancii, vsetko s negativnym vysledkom,co sa tyka nosohltanu, hrtanu, orofarynx, hypofarynx laryngoskopicky, TT bezna nepatogenna flora,krk sumerny. Lymfaticke uzliny nezvacsene, normalna velkost a funkcia stitnej zlazy - vysledky od endokrinologa na ultrazvuku, krv, negat. V alergologickej ambulancii spirometria v norme, alergia az na histamin + a plesne +++, vsetko v norme aj CRP,IGG,IGA,IGM,IGE. V neurologickej ambulancii, kde som bola nasledne odporucena na odb.vysetrenie mi v koncom maja t.r.lekar dal urobit 4 snimky krcnej chrbtice,lebky,krku a nosnych dutin.Vysledok od radiologa bol:lebka prehladne bez vyraznejsich tvarovych a strukt.zmien na kostiach. Vyraznejsie pneumatizacie PND. C chrbtica + C-Th prechod:Mierna osteoporoza kosti s osteochondrozou intervert.C5-6 i s miernymi spondylarthrot.zmenami najma v tomto segmente.Dextrokonvexna C-Th skolioza s vrcholom v oblasti TH7. Po tomto naleze som dostavala v neurologickej ambulancii 5 dni vitam.injekcie Milgama, obstreky a 3 infuzie, co ma stalo cez 2oo Euro!!!s vysledkom bez efektu.Bola som odoslana na denzitometriu, kde mi udajne bola potvrdena tazka osteoporoza, aj ked rtg snimky spred 1 a pol mesiaca hovorili o miernej osteoporoze,s cim ma reumatolog poslal znovu na rtg Th a LS chrbtice obe projekcie, na co mi neurolog reagoval slovami, ze je to \"blbost\"./myslel tym asi dat sa po tak kratkej dobe znovu rontgenovat, ked popis rtg bol jasny./Zlomeninu som dotaraz nastastie nemala, aj napriek tomu ze som vo februari pri smyknuti sa dost nepekne spadla a udrela som sa na celom tele. Na kontrolnom ORL vysetreni, ktore som absolvovala pred dvama tyzdanmi koli mojmu pretrvavajucemu \"pocitu akejsi prekazky v krku\", znovu s negativnymi vysledkami, mi bolo odporucene este vysetrenie v ortopedickej ambulancii, mozny cervikogenny povod, prip.rehabilitacia. Kedze vyse pol roka mi nebola zistena pricina, preco v hrdle pocitujem akoby \"knedlik\", pri com sa mi da sice dychat normalne a pri jedeni tuhej stravy to nebadam, len ked som v klude a pri prehltani slin ci \"potahovani vzduchu\" mi tam cosi akoby rezonuje, neviem, ci je mozne este pre to nieco urobit, alebo si mam toho udajne prestat vsimat, ako mi uz radili viaceri lekari. Prosila by som o odpoved aj na otazku, ci sa mam znovu po necelych troch mesiacoch dat znovu rontgenovat klasickym rtg, alebo radsej poziadat o kontrolnu denzitometriu, co je ovela setrnejsia metoda, pretoze som si nie celkom ista, ci sa nezamenili vysledky so starou asi 80 rocnou pani toho isteho mena, ktora bola v ambulancii tesne predomonou.
Co sa tyka mojej zivotospravy, sledujem v odb.literature, ake druhy potravin, vratane zeleniny, ovocia, strukovin, orechovin su potrebne denne prijimat v nasom jedalnicku,a snazim sa to dodrziavat.Cely zivot som nefajciar. Mam 55 rokov.Od pana doktora A. Gajdosa RNDr. si velmi rada citam vsetky zaujimave a mudre rady, ktore dava dotazujucim sa pacientoma ale aj ludom, ktorym nie je lahostajne ich zdravie.Doplnam si odborne vedomosti od kanadskych vyskumnikov Richarda Beliveau a Denisa Gingrasa z knihy Vyziva ako zbran proti rakovine. Tesim sa , ze sa niekto u nas na Slovensku najde, kto tak jasne,ukludnujuco a zrozumitelne odpoveda na vsetky kladne otazky, co sa zial v odbornych ambulanciach lekarov u nas na Slovensku tak casto nestava.Odborne knihy predsa nie su tak lahko dostupne kazdemu, kto potrebuje poradit a pomoct.
Pokiaľ lekári urobili všetko pre vyšetrenie vašich subjektívnych pocitov cudzieho telesa v hrdle no bez patologického nálezu, nezostáva vám nič iné než potešiť sa z toho, že síce vám to pocitovo vadí, ale nejde o nič vážne. Najskôr je to nejaký neurologický problém bez škodlivých následkov na zdraví. V neurológii je popisovaný celý rad problémov, ktoré pacient pociťuje subjektívne, ale pritom všetko funguje normálne. Môže ísť aj o prejav neurózy a dlhodobého psychického napätia a stresu. Ak sa v biológii a medicíne pozoruje nejaký nový jav vymykajúci sa z normálu a nevie sa či predstavuje niečo patologické, alebo je to neškodné, je potrebné takýto príznak dlhšie sledovať, prípadne u viacerých pacientov až potom sa môže urobiť nejaký záver. Pre vás už urobili veľa, ale nenašli funkčnú poruchu. Preto teraz nechoďte na ďalšie vyšetrenia, ani si neprestaňte všímať vaše pocity, len im nevenujte taký význam a prestaňte sa báť, že je to niečo vážne, ukľudnite sa, lebo máte dobré výsledky a ak je to psychického pôvodu a vy sa zbavíte stresu tak by sa to mohlo prejaviť vymiznutím tlaku v hrdle. Neurózou sme ohrození všetci. Na neurózu sa neumiera, ale príznaky sú veľmi rôznorodé a často nepríjemné (bolesti klbov, búšenie srdca, pocit dusenia, vysoký tlak, bolesti v podbrušku, pichanie pri žalúdku a vredové potiaže, skleslá nálada, únava, nespavosť atď.) a patrí medzi ne niekedy aj pocit tlaku a napätia v hrdle a krku a pod. Trvalou psychohygienou a odznením stresu sa môžu neurotické problémy vytratiť a po návrate stresu znovu zjavovať. Skúste teda rozmýšľať, či ste v období a pred obdobím, keď vám problém začal neprežívala mimoriadne stresy a psychické vypätia (či už osobné, alebo pracovné). Aj samotná obava, že máte niečo záhadné v hrdle vás stresuje a zhoršuje celý problém a vytvára vlastný zdroj neurózy, veď chodiť bezvýsledne po lekároch je ubíjajúce samo o sebe. Preto sa vzhľadom na výsledky vyšetrení môžete ukľudniť a v tejto chvíli netlačte lekárov k tomu, aby vám za každú cenu vysvetlili z čoho to je a aby vám niečo našli ani seba do pocitu neistoty. Vyčkajte, kľudne sledujte stav a buďte v pohode, lebo nič vážne sa nenašlo, naopak, vykonané vyšetrenia svedčia o vašom celkom dobrom zdravotnom stave. .....Prevenciou osteopórózy je pravidelný denný pohyb a cvičenie a až potom výživa. Vzhľadom na vašu dobrú životosprávu a výsledky vyšetrení, nedávam vôbec tento stav do súvislosti s podozrením na nádorové ochorenie. U psychosomatických potiaži, ktoré sú spôsobené neurózou, stresom, frustráciou a nedostatkom pocitov šťastia sa často stav upraví a príznaky aj následky neurózy vymiznú ak sa pacientom podarí odstrániť príčiny stresu a dokážu byť bezstarostní a občas šťastní. A naopak, obavy a neistota udržiavajú človeka v napätom stave, čo negatívne ovplyvní psychosomatickú reguláciu organizmu, produkciu a disbalanciu hormónov, imunitu, trávenie-atď. Telo proste reaguje na problémy duše. ..... Ak by ste bola naďalej presvedčená, alebo iný lekár, že predsa ide o niečo vážne a váš stav by sa prípadne zhoršoval, potom trvajte na pokračovaní a rozšírení vyšetrení.......Pri RTG vyšetreniach, ktoré sú pre pacienta nutné sa nestanovuje, limit celkového ožiarenia, ale buďte kľudná moderné RTG zariadenia sú veľmi efektívne a dávky žiarenia relatívne bezpečné. Na ďalšie RTG vyšetrenia choďte len v prípade, že by nastali vo vašom stave nejaké výrazné a významné zmeny v zmysle zhoršenia, alebo ak by napadlo vyšetrujúcich lekárov nejaké iné vysvetlenie vašich pocitov, ktoré by bolo treba overiť aj novým-RTG vyšetrením. ......Na záver vám veľmi pekne ďakujem za pozitívne zhodnotenie mojej poradenskej činnosti. Okrem toho, že mi to dobre padlo a povzbudilo do ďašej práce je to pre mňa veľmi dôležitá spätná väzba, ak mi klient napíše, že mu to prináša osoh pri riešení zdravotných problémov. Tým dostáva táto práca zmysel. Ďakujem ešte raz a prajem zlepšenie nepríjemných príznakov v hrdle.
Odborný prispievateľ redakcie ZDRAVIE.sk.
RNDr. Andrej Gajdoš, CSc. je špecialista hygienickej služby a vedúci poradne zdravia „Genetická toxikológia pre prevenciu rakoviny“. Už 28 rokov vyšetruje chromozomálne poškodenia a rizikové anamnézy u ľudí vystavených riziku vzniku rakoviny z faktorov životného, pracovného prostredia a životosprávy. Z vyšetrení takmer 8000 osôb čerpá poznatky pre životosprávnu prevenciu rakoviny. Hodnotí u ľudí genotoxické vplyvy komplexu faktorov ako sú: slnečné a RTG žiarenie, lieky, chemikálie, cudzorodé látky, výživa, pohyb, obezita, chronické choroby, infekcie, spánok a vyčerpanosť, chronický stres, neuróza a riziká pracovného či životného prostredia, dedičnosť a pod. na onkogenézu
