Asi pred vyse mesiacom sa ku nam nastahoval priatelov brat, nasiel si na blizku pracu, a z rodicovskeho domu by sa mu len tazko dochadzalo vyse 80km do prace. Je to sice len docasna situacia, no mame 21.5 mesacnu dcerku. Svagor sa nastahoval do jej detskej izbicky, kde sa hravala, no este stale spinka s nami v spalni. Ide o to, ze zacinam mat z neho depresie, ma ine navyky ako my, 3 roky sa snazim robit si v domacnosti poriadok a teraz je to vsetko fuc...nehovoriac o jeho smradlavych veciach...nasmradla cela detska izba...za cely cas si nedal oprat nic, okrem ponoziek, ktore si perie, pretoze mu hrozne smrdia nohy a tenisky mava na balkone. Priatel si robi zo mna nepriatela, pretoze on to inak vnima..je to jeho brat, ok, ja mu to nezazlievam, ale pre mna je to stale cudzi clovek, ja po nom umyvam vanu, wc,cely byt.. neprispieva mi ani cent na domacnost, stravuje sa aj z nasho, lebo moj mu ponukne jest..pije nasu kavu, pouziva vsetko nase, pritom ani nic do domacnosti nekupuje..Strasne ma to trapi, nakolko platime drahy podnajom, a ledva prezivame z mojej materskej.. samy mame malo, musime si poziciavat..Teraz zacali pracovat aj v noci, cele dni prespi, dcerka sa uz boji chodit hrat do izbicky, predtym sme sa tam hravali, hracky si prinasa do obyvacky...Narusil nam nase sukromie, i ked teda len mne a malej.. Som z toho uplne zufala, a obcas sa mi protivy ist z vychadzky aj "domov" ...pretoze uz pocit domova nepocitujem...pripadam si tu ako piate koleso u voza, ako na navsteve u dvoch bratov..ak sa snazim s priatelom diskutovat na tuto temu, tak zacne na mna kricat, ze ved tu nieje rok, a ze co mi stale vadi, ze snad nenecha brata na ulici..no je to mesiac co je tu, ale mam pocit, ze nema v plane odist, teraz dokonca pouzivame jeho pocitac, lebo nas bol pomaly..a ten chcu dat ich otcovy..vraj si ho potom od neho kupime.. Poradte mi prosim, ako sa nezblaznit z tejto situacie, ako pripadne preckat jeho pobyt?
Ryba aj návšteva smrdia na tretí deň, hovorí ľudová múdrosť. Určite to nie je jednoduché nedobrovoľne sa ocitnúť v situácii, keď človek sa necíti doma v svojom byte. Navyše tak ako je to vo vašom prípade po viac ako mesiaci nič nenasvedčuje tomu, aby sa vaša domácnosť opätovne skonsolidovala. Priateľ vám vyčíta, že bratovi musí pomôcť. Tomu myslím rozumieme. Ale na jednej strane pomoc nesmie na druhej strane spôsobovať žiaľ alebo prinajmenšom diskomfort. Myslím si a určite by som vám to odporúčal, aby ste sa s priateľom otvorene porozprávali o vašej súčasnej situácii a aby ste veľmi jasne požadovali odchod priateľovho brata z vašej domácnosti. Aj keď vám priateľ vyčíta, že ste necitlivá a nechcete pomôcť svojmu „blížnemu“ nie vy ste tá, ktorej má niečo vyčítať. Nie vy máte mať pocit viny za to, že sa chcete cítiť doma v svojom, nie vy máte mať výčitky, že očakávate, že priateľov brat si nájde ubytovanie niekde inde... Práve naopak. Takéto pocity by mal mať práve on a aj preto by mal urobiť všetko preto, aby sa čo najskôr odsťahoval. Váš priateľ poskytol bratovi nevyhnutnú pomoc avšak, teraz mu už vlastne nepomáha. Oveľa viac by mu teraz pomohol tým, že by mu pomohol nájsť si primerané ubytovanie... Držím vám prsty, buďte dôsledná a jasne priateľovi predostrite vaše požiadavky (ešte raz opakujem nie je neslušné žiadať, aby priateľov brat od vás odišiel, neslušné je to, že on ostáva u vás a svoju situáciu nerieši ako dospelý!)
Poradenský psychológ, manželský poradca, terapeut a supervízor (Asociácia manželských a rodinných poradcov a sociálnych pracovníkov), člen Slovenskej komory psychológov. Poradenstvu sa venuje viac ako 30 rokov, autor viacerých odborných príspevkov. Absolvent výcviku v systemickej terapii, facilitátor sociálno-psychologických výcvikov.
