Tažké rany života, problémy so spánkom a pocity úzkosti

Pred 12 rokmi mi ochorela sestra na rakovinu, velmi som sa vystrašila a preživala som spolu s nou všetky operacie, vyšetrenia, všetky zlepšenia aj zhoršenia.začala som v tom obdobi mavať problemy najprv so spankom, potom prišli take uzkostne stavy,že som s abala že či ja nedostanem nejaku važnu chorobu, moje deti, moji dalsi najbližši.začala som zle spavať,začala som mavat problemy s chrbticou.neskor sa začali probelmy v našej rodine zhoršovať,sestre pribudali metastazy,nedarilo sa jej v liečbe, moja matka dostala infarkt,moj manžel važne ochorel, ja som musela byt operovana pre podozrenie na nador na vaječniku, ktory na štatsie nebol zhubny, syn bol chory a hospitalizovali ho v nemocnici a dcera mi tak isto ochorela.cely čas v tomto kolotoči problemov som s anahanala a pri tom sommala pocit, že to vsetko zvladam,lebo ved je to vsetko len na mne. Ked už bo lrelativne pokoj a zdalo s a, že s avsetko dostava na dobru cestu, tak som jedneho dna v pokoji dostala strasne stavy.zaliala ma horučava, trplo mi cele telo, bolest na hrudi, triaska, zima a neuveritelny strach že zomriem.zavolal mi muž zachranku a povedali mi že je to z chrbtice.na druhy den s ato ale zopakovalo a nastal kolotoč vyšetreni a chodeni apo lekaroch. Samozrejme že vždy s ami tlak zvyšil pri tychto stavoch.ako prve som navstivila neurologa,ktory mi povedal, že chrbtica to nie je, že skor je to stres,to sa mi zdalo uplne vylučene nakolko som mala v tom čase celkom kludn eobdobie, tak som patrala dalej až somnavstivila internistu a ten mi porobil vsetky vysetrenia a boli negativne ale nakolko som bol avelmi rozrušena tak som mala tlak 150/95 a ked som chytila doma tie stavy tak mi vyskočil aj na 190/105.inak som mala tlak okolo 110/65.dal mi lieky na tlak apovedal, že je to vysoky tlak.lieky som začal auživat,cez den mitlak klesal este nižšie ale ako nahle prisiel večer, tak som znova dostavala stavy panik, dostala som holter pre istotu či nema nejaku arytmiu,ale nemala som.po dalsich navstevach u lekara sme sa dohodli, že navstivim psychologa,lebo som lieky na tlak uživala ale tie stavy sa mi vracali už každy večer a lekar usudil, že tam bude asi aj stres alebo niečo psychicke.chodila som na sedenia,dostal asom lexaurin na upokojenie a asi po 5 sedeniach s ami stav upravil,začala som sportovat a zmenila som trochu myslenie. Od tedy sa mi tie stavy nevratili. Lieky na tlak mi nakoniec znižili n apolovcnu davku ale vraj ich mam uživat už cely život.tlak sa mi držal každy den cca 100/60 niekedy aj menej ale ked som s aspytala či si to nemožem vysadit tak mi povedali,že ti elieky su už na cely život,že to sa nesmie vysadit. Pred rokom sa mojej sestre velmi pohorsilo,už jje prestali zaberat lieky, chemoterapia, mala strasne bolesti, chodila som k nej každu volnu chvilu, pomahala som jej ako som len vedela,bola som s nou do poslednej chvile a snažila som s ajej nejako pomoct aspon prekonavať tie strašne bolesti.boli to pre mna snad tie najhoršie chvile mojho života.zomrela a ja som stratila najbližšieho človeka z rodiny.bola aje to pre mna velka strata.snažila som sa pomahať jej manželovi, detom a na koniec aj mojej mame, ktora to tak isto velmi zle znašala.znova som začal amat problemy so spankom, zobudzala som s av noci a dlh ehodiny som nemohl avobec spať,stale som myslela na sestru a na to ako velmi mi chyba. Po pol roku od jej smrti som mal apocit,že už si nejako na to začinam zvykat, už som menej plakavala ....ale začal asa mne zhorsovať zdravotny stav. Začala mi tronut noha,tak som začala chodi po lekaroch,vraj chrbtica, ale na chrbtici žiadne zvlastne zmeny nenasli ani na magnetickej rezonncii,poslali ma na cievne,ani tam nic, potom som začal amat zase problemy s tlakom,tak mi lekar pridal lieky na tlak. Hovorila som mu že mavam cez den tlak normalny,len večer s ami zvysuje av noci ke dnemožem spat.a zase ma jeden večer prepadol ten pocit uzkosti a strachu.už som vedela,že to bude to čo pred rokmi,hoci v duchu som si myslela,že už som starsia, tak možno infarkt.....natočili mi ekg ,v poriadku.vyhladala som psychologa a ten ked som mu vyrozpravala moj pribeh, tak navrhol aj psychiatra, že aby som s a snim porozpravala.tak som nevahala a isla.psychiater mi predpisal lieky 2x denne 1/2zoloft+1/2 leaxaurin a na noc 1mg xanax sr a povedal mi, že mam vsetky lieky na tlak zahodiť,lebo ja nemam nič s tlakom ale preživam velku uzkost, panicke ataky a miernu depresiu. cez den mi tie lieky tlak velmi znižovali,čo mi robilo nemsiernu unavu a na noc ked na mna prisiela uzkost tak aj tak nefungovali. Ti eposledne lieky,ktore mi lekar predpisal n atlak som prestal auživať,začala som uživat tie AD+lexaurin,chodim aj k psychologovi na terapie.stavy paniky sa mi už neobjavuju al ev noci sa budim stale a hlavne s abojim vysadit ti elieky na tlak,ktore uživam už od tej prvej epizody spred rokov. Bojim sa aj uživania tych AD, stale s apozorujem,či nema nejake nežiaduc eučinky. Bojim sa ž ezostanem zavisla na nich... Neviem či možem tie lieky na tlak LODOZ 2,5/6,25 ,ktore uživam 1tbl rano naozaj vysadiť po tolkych rokoch ,myslite že by som mala navštiviť ineho internistu a prehodnotit moj zdravotny stav alebo sa snažiť držat rad psychiatra a nebať sa? čo by st emi doporučili este pri probleme so spankom?večer byvam velmi unavena,kolkokrat už o 9 o pol 10 zaspim. ale zobudim sa okolo pol noci prvy krat,potom zaspim po hodine,zobudim za z adalsi edve hodiny a niekedy som už o 4 vyspata. ak idem neskor spat je to presne take iste,ale neskor chodim spat len vynimočne.

Otázka

Tažké rany života, problémy so spánkom a pocity úzkosti

Odpoveď

Príbeh, ktorý ste mi napísali mi pripadá ako vyšitý do Modrého z neba. Toľko bolestí a smútku, koľko je v ňom uverejnených ale na druhej strane aj nádeje a pevnej vôle.
Začalo sa to celé pred dvanástimi rokmi, kedy vaša teraz už nebohá sestra onemocnela na rakovinu.
Z celej svojej sily ale aj sesterskej lásky ste jej pomáhali, ako len ste vládali. A to človeka vyčerpáva. Fyzicky ale najmä psychicky. Rakovina je žiaľ choroba, ktorej sa ,myslím, bojíme všetci. A zasiahne človeka dosť hlboko a bolestne. Tým skôr, ak ide o niekoho blízkeho alebo známeho. Typickou reakciou na ochorenie blízkej osoby je smútok, ktorý v niektorých prípadoch môže prerásť až do tzv. chorobného smútku či depresie. Akoby toho nebolo málo postupne sa zhoršoval zdravotný stav celej vašej rodiny. A celá táto ťarcha ležala na vašich pleciach. Išli ste, ako by povedali športovci, na kyslíkový dlh. V praxi to znamená asi toľko, že človek je natoľko zaujatý svojim cieľom (v tomto prípade pomôcť všetkým), že zabúda na svoje vlastné potreby. Organizmus je v stave pohotovosti, pripravenosti – čo je typická reakcia na stres. (niečo podobné zažívajú študenti ak sa učia na skúšku, necítia únavu, hlad, smäd... a ako náhle vykonajú skúšku nastúpi celkové uvoľnenie organizmu a objaví sa napríklad bolesť hlavy, pocity vyčerpanosti, únava a tak ďalej. Niekedy miesto radosti pocity smútku až depresie).
Usúdili ste celkom správne že by ste sa mali nechať odborne vyšetriť a ak to bude potrebné aj liečiť. Dozvedeli ste sa, že príčinou vašich ťažkostí môže byť chrbtica, ale aj dôsledok dlhotrvajúceho stresu. To potvrdilo aj interné vyšetrenie, a okrem zvýšeného tlaku krvi v podstate netrpíte iným onemocnením (aj zvýšený TK je podľa mňa dôsledkom dlhotrvajúceho stresu). Potvrdením toho je aj tá skutočnosť, že po terapii u psychológa sa váš celkový zdravotný stav zlepšil, k čomu prispela aj zmena vášho životného štýlu. Pretože ste veľmi senzitívna osobnosť, ťažko ste znášali, keď vaša sestra po veľkom trápení umrela. To prinieslo opäť zhoršenie vášho zdravotného stavu a myslím si, že vy už viete, že je to najmä v dôsledku zvýšenej záťaže, smútku a vyčerpanosti. Aj psychiater, ktorého ste navštívili vám toto potvrdil, a navyše predpísal lieky, ktoré užívate. O tom, či ich užívať alebo nie sa poraďte so svojim psychiatrom. Skúste sa ale rozpamätať ako sa vám podarilo zlepšiť váš zdravotný stav po sedeniach u psychológa. Čo ste vtedy začali robiť ináč? Čo z toho vám pomáhalo najviac? Čo vám nepomáhalo vôbec? Ak sa vrátite k tomu, čo v tej dobe dobre fungovalo myslím si, že by ste sa opäť mohli dostať do normálnych koľají a aj vďaka zmenenému životnému štýlu opäť sa tešiť zo života.

A čo robiť pri probléme so spánkom? Myslím si, že aj ťažkosti so spánkom sú skôr druhotného rázu. Ak zmeníte životný štýl doprajete si dostatok času na regeneráciu a relax určite sa zlepší aj kvalita vášho spánku. Okrem toho by ste si mohli zaužívať niekoľko rituálov pred tým, než sa uložíte spať. Môžu to byť napríklad tieto :
- pred uložením sa k spánku sa vyhnite intenzívnej fyzickej činnosti, námahe, nesledujte v TV napínavé deje či tzv. ťažké filmy
- naučte sa pred usnutím zaviesť si určité rituály, sem môžete zaradiť napríklad poriadne si vyvetrať izbu a to aj v zime

- zaužívajte si určitý presný spánkový režim. Sem patrí

• pravidelný čas ukladania sa k spánku /napriek tomu, najmä v začiatkoch, ak nedokážete zaspať ani do 20 minút, lepšie je vstať a venovať sa nejakej činnosti až kým nepocítite, že ste opäť ospalá
• súčasťou rituálu môže byť tiež pozdrav blízkym ale tiež príjemné osvetlenie – môže to byť aj malé svetielko, ktoré sa dáva do zásuvky a v noci poskytuje príjemné osvetlenie priestoru izby, a podobne
• v neposlednom rade vyhýbajte sa jedeniu a najmä ťažšie stráviteľným jedlám – už naše staré mamy vedeli, že po nich prežívame nepríjemné, ťažké sny . ..