Nič ma nebaví, úplne som stratila všetky emócie

Mám osemnásť rokov mám dobrú rodinu a jednu naozaj dobrú kamarátku ešte z detstva ale kamarátime sa doteraz. Už zo dva tri roky sa mi stupňuje pocit. Nič ma nebaví úplne som stratila všetky emócie, neviem sa pre nič nadchnúť. Baví ma veľa vecí snažím sa nájsť si koníček. Ale akonáhle začnem niečo robiť aj keď sa na to teším už sa na to neteším a nechce sa mi. Strašne ľahko sa nechám ľuďmi ovplyvniť a ľahko ma od všetkého odhovoria. Stratila som pevnú vôľu a nemám žiadne odhodlanie. Nedokážem komunikovať s ľuďmi. Ťažko sa s niekým skamarátim, musí to byť veľmi ukecaný človek aby som s ním našla spoločnú reč. Keď som s ľuďmi nebaví ma počúvať ich aj keď sa snažím stále mi po rozume behajú vlastné myšlienky a to čo hovoria sa mi zdá nudné vôbec ich nevnímam. Chcem už rýchlo odísť aby som ich nemusela počúvať. A keď som sama tak sa cítim strašne osamotená. Chýba mi zábava a smiech. Chcem sa do vecí a rozhovorov pohrúžiť tak ako kedysi. Chcem mať to odhodlanie a odvahu čo som vždy mávala a nie len od všetkého cúvam. Veľmi sa snažím, púšťam sa do nových vecí ale vždy sa zľaknem a cúvnem a som zasa tam kde som bola. Ako mám zasa nájsť sama seba? Ja vidím aj cítim že toto ja nie som.

Otázka

Nič ma nebaví, úplne som stratila všetky emócie

Odpoveď

Hovoríte, že vás nič nebaví, neviete sa pre nič zapáliť. Nemáte výdrž, rýchlo sa vzdávate. Takto postupne vymenuvávate svoje ťažkosti. A tak ako to v súčasnosti prežívate vám je to nepríjemné. Chceli by ste to zmeniť. Natíska sa mi povedať vám – tak to zmeňte. Zmeňte to, čo robíte a nie ste s tým spokojná. Nikto iný to za vás neurobí. Nerobte to, čo nechcete a začnite robiť to, čo chcete! Chceli by ste začať komunikovať s ľuďmi, chceli by ste sa zabávať, chceli by ste byť odvážnejšia – sebavedomejšia. Neutekajte z boja. Nemusí sa vám páčiť čo hovoria iní ľudia. Môžete mať svoj vlastný názor. Ale neutekajte neschovávajte sa do samoty – tam to nie je pre vás, tam ste sama! Nenechajte sa zneistiť tým, že iní ľudia majú na veci iný názor. Ste iná, ako ostatní ľudia. Ale to je práve dobré. Uvedomte si, že vaša hodnota je práve v inakosti. Nebojte sa prejaviť sa, dávajte voľný priechod vaším emóciám. Zapájajte sa do rozhovorov. Nemusíte sa báť, nemusíte sa snažiť o dokonalosť. Ako ináč zistíte, čo vám vyhovuje ak sa vyhýbate kontaktom s ľuďmi? Žijete svoj život, a to, čo hovoríte, robíte alebo prežívate je určite správne, nech si hovorí kto chce čo chce. Opakujem znovu, ste jedinečná bytosť a nemusíte sa obávať konať a správať podľa seba. PODĽA SEBA , nie podľa toho, čo si druhí myslia, že by ste mali urobiť. Tým, že sa vyhýbate kontaktom, sa vaša izolovanosť len zvyšuje. Toto nie je cesta. Nie ste sama, koho hocikedy nanapadne téma na rozhovor. Cítite sa trápne. Prečo to jednoducho nepoviete a tým uvoľníte nahromadené napätie z ticha? Povedzte napríklad :"Vôbec ma nenapadá, o čom by sme sa mohli rozprávať!" - ale práve v tej chvíli ste už začali. A rovnako by ste nemali riešiť ani to, či to, čo ste povedali je správne, alebo nesprávne, čo si kto pomyslí! Dôležité je, že je to VAŠE. Na nič sa nemusíte hrať, buďte prirodzená. Sama sebou. Nie je jednoduché naraz meniť zaužívané stereotypy, ale predpokladám, že tak ako väčšina ľudí aj vy sa pohybujete v kruhu blízkych ľudí, kde to pre vás nie až také dramatické. Pokúste sa to, o čom som hovoril začať uplatňovať najskôr tam. V rodine, medzi dobrými známymi a priateľmi. Nebude to zo dňa na deň. A ak by ste našli odvahu ísť k psychológovi (už ste ju v podstate našli tým, že ste mi napísali), mohli by ste spoločne hľadať cesty k vašej prirodzenosti.