Mam 33rokov, za sebou rozvod, roky som zila uplne krasne sama so sebou a teraz mam snubenca a cakame dieta. Zacina mi krasna etapa v zivote o ktorej som vzdy snivala. Problem mam v tom ze som sa zamotala so zenou ktora je v rovnakom veku, ma manzela a dve deti a vzdy chcela az prilis vela casu travit so mnou skoro kazdy druhy den a stale mi hovorila a stazovala sa aka je nestastna, nadavala na manzela a pod. Vzdy som ju vypocula a snazila sa jej pomoct-ale prisla som na to ze ona pomoc vlastne nechce-chce iba nadavat a ja aby som sedela a pocuvala to. Odporucila som jej psychologa, aj tam chodila a prestala, nepriznala sa co jej psycholog hovoril. Zacala som sa jej vyhybat, nezdvihat telefony-lebo ked som jej zdvihla tak ma milo ale aj tak castovala preco jej nezdviham,kde som bola, kde pojdem-je mi to smiesne lebo moj priatel co mi je tak blizky ma takto NEPRENASLEDUJE. Zacala otravovat mojich blizkych osobne a aj telefonicky-lebo byvaju v blizkosti a cislo ma len na to ak by sa jej nieco stalo,kym ma manzela cely den v praci a pod. a ona to takto zneuziva.. otazkami kde som momentalne kde sa nachadzam a pod.Ved ani moji blizki niekedy nevedia kde som, som napriklad na prechadzke sama so sebou a podobne-nezijeme v jednom dome.. Nemam na nu sil-povedala som ze som tehotna a chcem sa venovat sama sebe-dlho sme na dietatko cakali.. Ako jej to mam este vysvetlit-nechcem ublizovat, ale ona mne moze? Co s tym, mala som kopu priatelov ale toto nie je kamaratstvo, je emocionalne nedospela zena, nedokaze byt sama so sebou a je plna pesimizmu, nevie si vazit ludi okolo seba-ja sa takymto ludom vyhybam. Ked clovek chce poviem svoj nazor, pomozem ale su urcite hranice. Ako keby bola zla ze som otehotnela a uz sa nebudem venovat jej. Vyhybam sa jej lebo nepotrebujem taku kamaratku, ked sa chcem venovat zachvilu babetku a svojmu buducemu manzelovi. Stretavam sa aj s inymi kamaratkami raz za par mesiacov a je to ok. Kazdy mame svoje rodiny..Sranda je este v tom, ze je to uz tretia taka zena podobna ktora sa v mojom zivote vyskytla za sebou. Co ich pritahujem? Tych dvoch zien predchadzajucich som sa zbavila tak-ze zazila som s nimi sok ked mi vycitali ako pubertiacky ze preco sa s nimi nekamaratim,preco nejdem von ked oni chcu,preco sa im nezdoverujem o imtimnosiach s mojim priatelom..vzdy som im musela byt po chuti-ale prisiel mi do zivota muz a kedze aj oni maju svoje rodiny-aj ja som chcela zacat novy manzelsky zivot, deti a tak. Jasne som im povedala-ze sa uz nechcem stretavat a bude to tak najlepsie-lebo im nedokazem pomoct s ich povahou.. Rozisli sa somnou v hneve, ale ja ich lutujem.. Priatel mi povedal ze su bohuzial chore..A treba sa im radsej vyhnut lebo teraz je pre nas dolezite dietatko ktore cakame a potrebujem byt v klude..Co s tou tretou zenou?
V živote ste už kadečo zažili. Kým ste boli sama a bez záväzkov, dobre vám padlo, že ste sa mohli stretávať s niekým, kto vám rozumel a s kým ste sa aj vy (predpokladám) cítili dobre. Ba čo viac, vy ste v podstate svojej kamarátke poskytovali tzv. laické poradenstvo, a pomáhali ste jej zvládať jej ťažkosti v jej manželskom vzťahu. Z vašej strany nešlo o nič viac. Problém nastal vtedy, keď si vás vaša priateľka začala privlastňovať, kontrolovať, obmedzovať. Sama ju považujete za emocionálne nezrelú, za človeka, ktorý je plný pesimizmu a nedokáže byť sama sebou. Pritom, podľa vás, je to už váš tretí takýto vzťah, keď sa na vás naviažu iné ženy. Napriek tomu, že ste pre týchto ľudí tým, kto im pomáha musíte si uvedomiť, že nikto vás nemôže a nemá právo vlastniť. Vy žijete svoj vlastný život, ste svojprávny človek a len vy sama môžete rozhodnúť, či budete pokračovať vo vzťahu alebo nie. Máte na to právo bez toho, aby ste sa cítili previnilo. Toto totiž vy nemôžete ani vyriešiť, ale ani riešiť. Rozhodli ste sa venovať svojej rodine, priateľovi s deťom, jasne ste to povedali a očakávali ste rovnako jasnú odpoveď. Odpoveď na úrovni dospelej, zrelej ženy. Žiaľ, miesto dospelej odpovede ste počuli odpovedať „závislé dieťa“ so skrytou výčitkou v zmysle – ja ťa mám rada a ty ma opúšťaš... Takáto odpoveď jasne ukazuje na osobnostnú ale aj citovú nezrelosť jej utorky. Čo by ste mali urobiť vy? V prvom rade by ste si mali jasne ujasniť, čo chcete a potrebujete a naopak, čo nechcete a vadí vám. Ak ste si vybrali, že chcete žiť podľa svojich predstáv a jasne to svojim priateľkám predostreli, potom ste urobili to, čo ste urobiť mali a museli a to bez toho, aby ste sa museli priateľkám za niečo ospravedlňovať, obmedzovať sa či prispôsobovať. Naučte sa oddeliť svoj život a ich život. Naučte sa povedať NIE a necítiť pritom pocity viny. Naučte sa jasne a otvorene hovoriť o svojich postojoch, názoroch na život, na priateľstvá. Stanovte si jasné pravidlá. A nenechajte sa manipulovať. Len vy sama môžete rozhodnúť, čo je pre vás dobré a čo nie je. A robte to, čo vám prináša radosť, spokojnosť a istotu. Neriešte to, či sa niekto bude hnevať, plakať smiať alebo ináč sa domáhať vašej pozornosti. Toto nie je váš problém.
Čo s tou treťou ženou? Už som to v predchádzajúcom texte naznačil. Môžete ostať priateľkami alebo dobrými známymi, ale nič viac. Môžete sa občas (ak to uznáte za vhodné) stretnúť, ale tiež nemusíte sa s ňou stretávať vôbec. Je to celé o vás a o tom ako to vy vidíte a prežívate. Je to o vašom slobodnom rozhodnutí! Nenechajte sa vydierať, nepodľahnite žobraniu či iným manipuláciám. Želám vám veľa šťastia vo vašom novom partnerskom vzťahu a tiež, aby ste sa dokázali tešiť z toho, čo vám budúcnosť prinesie. Z pohľadu vašich minulých vzťahov nie ste nikomu nič dlžná!
Poradenský psychológ, manželský poradca, terapeut a supervízor (Asociácia manželských a rodinných poradcov a sociálnych pracovníkov), člen Slovenskej komory psychológov. Poradenstvu sa venuje viac ako 30 rokov, autor viacerých odborných príspevkov. Absolvent výcviku v systemickej terapii, facilitátor sociálno-psychologických výcvikov.
