Bojím sa, že nezvládnem školu

Mám 17 rokov a už druhý rok chodím na gymnázium, podstatne dosť náročné. Nevidím to ako zlú voľbu školy, pretože som bola už od základnej vedená na poctivejšie učenie a rok po roku to už išlo samo, čiže som problémy zvládať školu vôbec nemala. Teraz na gympli tiež všetko zvládam aj keď nie na výborné výsledky, ale všetko sa mi zdá v poriadku až na jednu vec. Som veľmi rozrušená a nedokážem sa ani učiť pretože mám v hlave iba to ako mám toho veľa, že sa to nestihnem naučiť a fakt ten, že moji spolužiaci sa to naučia hneď bez akýchkoľvek trápení, keď ja sa nad tým trápim celú večnosť. Nedokážem si ani zapamätať, keď mi niekto povie vetu a ja ju mám zopakovať tak si ju už vôbec nepamätám a nech sa snažím ako snažím, nejde to. Dnes ráno som vstala vystresovaná lebo mám v podstate vymeškaný jeden týždeň, teda veľa písomiek a veľmi sa bojím že to nezvládnem aj keď si stále hovorím, že je jedno akú známku dostanem, pretože aj rodičia majú radšej zdravú dcéru s horšími známkami ako nejakú psychickú trosku s veľmi dobrými výsledkami. Mám pocit že sa nervovo zrútim, nedokážem sa ani sústrediť na to, čo sa učím, celá sa chvejem a nedokážem sa upokojiť. Aj keď sa mi to nachvíľu podarí, o chvíľu to príde znova. Už to trvá nejaký ten čas, pred testami som úplne v strese, no ten po čase opadne potom som úplne v pohode a keď prídem domov, rozbolí ma pravidelne hlava a mávam migrény. Keď sú pokojnejšie dni tak je všetko v poriadku. Dokonca aj v škole keď odpovedám ústne, po chvíli sa mi začne triasť hlas a dostanem sa do stresu aj z toho. Pozerala som sa aj na internete po nejakých upokojujúcich liekoch, napríklad Persen tablety, no nechcem ostať na nich závislá.Nemám ani zdravotné ťažkosti, lieky neužívam žiadne. Stravujem sa ako normálny človek, jem takmer všetko, ovocie, zelenina, vitamíny. Skutočne už neviem čo mám robiť, pretože keď si predstavím čo ma ešte čaká v škole a potom na výške, nedokážem ani rozmýšľať nad banálnymi vecami. Všetci mi vravia v škole že som flegmatik a že vyzerám, že mi je všetko čo sa týka školy v podstate jedno, no tak nie je. Proste to v sebe skrývam a dusím.

Otázka

Bojím sa, že nezvládnem školu

Odpoveď

Ste mladá a z otázky usudzujem, že aj cieľavedomá a zodpovedná študentka. Študujete svedomito a preto nie je čudo, že štúdium vás pohlcuje celú. Potvrdzujú to aj vaše slová, že „som veľmi rozrušená a nedokážem sa ani učiť pretože mám v hlave iba to ako mám toho veľa, že sa to nestihnem naučiť a fakt ten, že moji spolužiaci sa to naučia hneď bez akýchkoľvek trápení, keď ja sa nad tým trápim celú večnosť“. Prežívate intenzívny pocit zodpovednosti s následným zvýšeným stresom, ktorého dôsledkom je napríklad to, že sa potrebujete učiť oveľa dlhšie a napriek tomu stále nemáte pocit istoty, že ste naučená. Človek by sa mal učiť pri živote a nie žiť pri učení. Každá písomka, každé skúšanie je v svojej podstate stresová situácia, pretože výsledok nezávisí len od vás. Do školy idete pripravená a predsa... neveríte si. Ste napätá. Bolesť hlavy, ktorú pociťujete po príchode domov je jasným znakom toho, že ste boli v napätí a až doma dôjde k uvoľneniu napätia s následnou somatickou reakciou. Máte skvelých rodičov, ktorí vás neženú do nejakých výkonov. Urobte si láskavosť aj vy sama. Naozaj to nie je o známkach. Mali by ste sa pokúsiť myslieť pozitívne. Povedzte si napríklad - je to ťažké ale dokážem to. Kde sa vo vás berie pocit, že niečo nezvládnete? Každý človek niečo niekedy pokazí. Dokonca na to máme právo. Máme právo nebyť dokonalí! Za svoje slabosti či chybičky sa predsa nemusíme hanbiť. Nebojte sa ani hovoriť o veciach, nad ktorými premýšľate. Nedržte to v sebe. Odporúčal by som vám upraviť si denný režim tak, aby ste v ňom mali dostatok času nielen na učenie ale aj na oddych, priateľov, záujmy a podobne. Mali by ste vedieť aj to, že čas strávený nad knihami vtedy, ak máte pocit, že „vám to nejde do hlavy“ je zbytočne stratený. Práve vtedy si doprajte odpočinok. Zacvičte si, zatancujte, popočúvajte obľúbenú hudbu. Možno by pre vás bolo užitočnejšie učiť sa po menších častiach s následným zopakovaním. Ak máte pri učení pocit, že „nič neviete“ je to v podstate prirodzená ochranná reakcia pamäte. Ste naučená a vybavíte si to vtedy, ak to budete potrebovať.
Porozmýšľajte a odpovedzte si - čo urobíte hneď teraz po prečítaní mojej odpovede, aby ste sa cítili istejšie a nestálo vás to veľa síl a námahy? Aby ste si mohli povedať – učila som sa, som naučená! Nikto nevie všetko, nemusím ani ja! NO A ČO, že neviem všetko!!! Ak by vám moja odpoveď nestačila nemuselo by byť zlé obrátiť sa aj na školského psychológa. Určite by ste aj tam našli podporu a odborné vedenie.