Opäť sa mi vrátili depresie a zažívam rapídne zmeny nálad

Už asi od 14 tich trpím depresiami, vtedy som trpela sebapoškodzovaním, po par navštevach u psychiatričky mi boli predpísane antidepresiva a povedala, že z toho vyrastiem a depresie su vyvovalne dospievaním. Potom , čo som zacala brat antidepresiva, sa moj stav zlepšil, prestala som so sebapoškodzovaním, lepšie sa mi darilo v škole, celkovo som sa cítila o mnoho lepšie, ešte dlhšie potom, čo som ich dobrala som sa cítila dobre, no v 16tich sa moje depresie opäť vrátili a ešte horšie, nedokázala som nijako fungovať, zneužívala som lieky a alkohol, nechodila do školy, mala som dosť zlý priemer, pohádala som sa snáď so všetkými priateľmi. Snažila som sa to celé nejako napraviť, zlepšiť svôj život a chvíľu som mala pocit, že sa mi to aj darilo, bola som naozaj šťastná, našla som si nových priateľov, uživala si život, po starých depresiách ani stopy. Chcela som to udržať tak, čo najdlhšie, bránila som sa akejkoľvek zlej nálade, chcela som si len užívať a na nič nemyslieť. No všetko sa to vrátilo späť. Predtým so cítila aspoň smútok, niečo, no teraz ma prepadajú len stavy úplnej prázdnoty, beznádeje, ničoty, osamelosti, akoby nebolo už vôbec nič, niekedy mám pocit, že také pocity sa pri triezvom rozume ani nedajú zvládnuť. Okrem toho ma skoro stále prenasledujú pocity menejcennosti a v podstate nulového sebavedomia, strašne často sa mi rapídne menia nálady, občas mám pocity hnevu ani neviem na čo vlastne.

Otázka

Opäť sa mi vrátili depresie a zažívam rapídne zmeny nálad

Odpoveď

Každý človek má nejaké trápenia, každý sa s nimi vysporiadáva ináč. Vy ste zažili obdobia, keď ste boli smutná a depresívna a potom zase, keď všetko bolo pekné a bezstarostné. Ale žiaľ, obdobie bezstarostnosti vám nevydržalo, vrátili sa depresie, smútok, pocity menejcennosti a málo sebavedomia. S niektorými problémami si človek dokáže poradiť sám, no na niektoré nám sily nestačia. Myslím si, že toto je aj váš prípad. Aj keď máte zažitú skúsenosť s tým, aké to bolo, keď ste boli spokojná, dokážete sa určite rozpamätať čo ste vtedy robili, čo bolo iné s vami prípadne kde ste našli sily na zmenu. To hovorím najmä preto, aby ste si uvedomili, že zmena k lepšiemu je možná a môžete tomu napomôcť aj vy. No len vaša snaha, či pevná vôľa k trvalejšej zmene v tejto chvíli nestačí. Určite by ste sa mohli obrátiť na psychológa ale aj psychiatra, aby ste spoločnými silami zvládli váš ťaživý problém. Kombinácia farmakoterapie a psychoterapie je v takýchto prípadoch najúčinnejší prostriedok k zmene. U psychológa by ste potom zároveň mohli pracovať aj na vašom sebavedomí, či pocitoch menejcennosti. Pocity menejcennosti obyčajne vznikajú vtedy, ak si dávame príliš vysoké ciele, ktoré je náročné dosiahnúť (nedávate si príliš vysoké ciele?), ale tiež aj vtedy, ak sa prirovnáme k iným ľuďom z okolia a uvedomujeme si našu odlišnosť. Nesnažte sa o nemožné. Už veľakrát som mladým ľúďom zdôrazňoval, že práve to, že sme iní nás robí zaujímavými a jedinečnými. A originálnymi. Nebojte sa byť sama sebou, lebo to ako sa správate, ako prežívate alebo cítite vypovedá o vašej jedinečnosti a neopakovateľnosti. Nebojte sa usmievať ak máte dôvod na úsmev, nebojte sa plakať, ak ste smutná, nebojte sa rozprávať a nebojte sa ani počúvať. Buďte autentická. Psychológ by vám v tomto mohol podať pomocnú ruku.