Chorobná potreba upratovania

Mám 28 rokov a ani neviem ako začať. Skrátka som chorá na poriadok, môj deň začína upratovaním.Pozmetám dlážku v celom byte niekedy denne zametám dlážku dvakrát,aby tam náhodou nebol nejaký prach. Potom kúpelnu, vyprášiť plachty , ktoré máme večer na gauči,ktorý ráno aj tak povysávam. Až potom ma čakajú raňajky.Horšie je , že ked príde manžel domov,tak jeho prvá cesta musí ísť do kúpelne sa osprchovať a to takým spôsobom, že hned pri dverách mám také čierne koberčeky na ktorý musí stupiť,tam sa vyzuť ja mu dám papuče na tie si musí zastať a v čistých papučkách precupitať rovno do kúpelne. Potom samozrejme utriem dlážku či náhodou tam niečo z nespadlo z ponožiek ked si ich vyzliekal, a podobne.Potom poutieram dlážku v kúpelni,na ktorej nesmie byť ani jedna kvapka.Za každým,ked si ide umyť ruky alebo niečo robí s vodou hneď naklusám, aby som skontrolovala a hned utrela dlážku ak mu tam spadla nejakám kvapka.Po sprchovaní samozrejme ešte vyprášim uteráky. Keď ide jesť,tak iba čakám kedy už doje, aby som mohla utrieť zem,ak mu tam náhodou niečo spadlo.Nemôže ani variť, a ani nič robiť,lebo aby náhodou niečo zapackal,zašpinil, prípadne mu niečo spadlo na zem.Ani neviem dokedy mi toto bude ešte trpieť,zatial si nesťažuje ale viem,že mu to nieje príjemné,lebo som ako rozúrený býk ked chce niečo urobiť,čím by mohol niečo zašpiniť.Najhoršie na tom všetkom je , že máme 15 mesačnú dcérku,a už nevládzem,dáva mi zabrať a ešte toto moje riadenie.A najviac ma trápi, že už niesom schopná zavolať ani nikoho na návštevu, lebo viem, že by som po nich musela zase riadiť.Chcela by som sa opýtať, či nie sú nejaké tabletky na to aby mi bolo jedno,že je na zemi nejaká nepovšimnuteľná smietka, ktorú si samozrejme ja hned všimnem,aby mi nevadili na zemi kvapky,ktoré aj tak uschnú, prípadne ich manžel pošlape a urobí tak na zemi fľak, aby mi nevadili, na dlážke packy od dcérkiných ručičiek.

Otázka

Chorobná potreba upratovania

Odpoveď

Vaše správanie veľmi pripomína to, čomu sa v psychológii ale aj v medicíne hovorí obsedantne-kompulzívna porucha (OCD). Je to taký druh poruchy, kedy človek, ktorý ňou trpí je akoby poháňaný do niektorých činností (kompulzie) alebo neustále ho napadajú nejaké myšlienky, ktoré sa vtierajú a nedokáže sa ich zbaviť (obsesie). Kompulzia je potom správanie, ktoré osoba trpiaca na OCD, obvykle opakovane vykonává, aby sa zbavila obsesie a úzkostí, ktorá ju sprevádza. Napríklad obsesie, ktoré sa týkajú čistoty (baktérie, omrvinky, voda na podlahe, čistenie a umývanie, kľučky, podlaha, alebo úzkostlivé udržiavanie poriadku) spôsobujú kompulzivne správanie , ktoré má často až charakter rituálov a tým, že ich človek robí, zbavuje sa v podstate svojich obsedsantných myšlienok a úzkosti. Takto ovplyvňuje táto porucha nielen každodenný život človeka ale veľmi významne aj rodinné, pracovné a sociálne vzťahy. Keď sa teraz pozriete na seba cez uvedené informácie, platí aj na vás niečo z povedaného? Žeby rituály? Úzkosť spojená so správaním vašho okolia a vás samotnej? A áno správne uvažujete nad tým, že váš manžel to zatiaľ trpezlivo znáša. Ale dokedy? A čo vaša dcérka? Viete si predstaviť, že sa bude hrať, jesť, zašpiní sa, poroznáša vám po byte hračky (zauvažujte nad citátom „bordel v bytě - zdravé dítě“). Skrátka bude ako väčšina ostatných detí. Ako ju chcete vychovávať? V bavlnke? Je preukázané, že deti, ktoré vyrastajú v „sterilnom“ prostredí bývajú náchylnejšie na rôzne choroby, alergie, ekzémy v podstate preto, že majú oslabenú imunitu. Je veľmi dobrým znamením, že si svoje „zvláštne“ správanie uvedomujete, a chcete s ním niečo urobiť. No len dobrá vôľa nestačí. Najúčinnejším spôsobom, ako sa s problémom vysporiadať je odborná pomoc, v optimálnom prípade kombinácia farmakoterapie (liekov) a psychoterapie. Odporúčal by som vám obrátiť sa na pracovisko klinického psychológa v nemocnici alebo ambulanciu klinického psychológa tzv. súkromného – oni by vám mohli odporučiť ďalší postup či ďalších odborníkov (napríklad psychiatra, ktorý by vám vedel predpísať potrebné lieky).