Moj problem je moj vztah s mamou- ak sa to da nazvat vztah. Neustale sa hadame, stale mi nieco vycita a nechce ma pustat von- vzdy ked mam niekam ist tak spravi scenu a vynucuje si, aby som zostala doma. Mam 23 rokov a naozaj nechapem, čo je na tom zle, ak chem ist von, pritom nechodim von casto- skor teda nechodim nikam a to aj preto, aby som sa vyhla hadkam s nou. Jej však vadilo aj to, ze som chodila popri skole do prace- vraj som bud v skole, v robote, na francuzstine alebo ked mam volno, tak idem von s kamaratmi. K tomu mi stale vycita, ze doma nic nerobim (v tomto ma pravdu, ak to porovnam s tym, ako som doma vsetko poupratovala, ozhelila, navarila atd. tak naozaj teraz toho vela nerobim, ale je to len preto, ze som mala toho vela a nestihala som). Aby som jej vyhovela a mala viac casu na domace prace, tak som prestala chodit na brigadu a rozmyslam aj o tom, ze prestanem chodit na francuzstinu.. Posledne dva tyzdne som uz nebola v praci. Teraz mi pre zmenu zacala vycitat, ze som leniva a neschopna a lezim doma- pri tom to nie je pravda, som sice doma, ale pisem diplomovku a ucim sa na skusky z francuzstiny... Dnes som sa jej snazila naznacit, zeby som chcela ist v piatok von... opäť dalsia scena, ako nic nerobim, flakam sa po baroch, pritom som nikde nebola od stefanskej diskoteky. Stale mi len vycita, ze sa chovam ako pubertiacka, ze sa so mnou neda vydrzat, ale ja naozaj neviem, co mam robit inak. Ked sa s nou snazim porozpravat a zistit, co jej skutocne vadi, tak na mna zacne kricat, nech jej dam pokoj a neunavujem ju, ze ona ma toho dost aj bez toho, aby som ju ja zatazovala a vycita mi, ze onu sa nikto nezaujima, ze je stale sama a cely zivot musela prezit tak, ako jej niekto povedal. To mam stale sediet s nou doma? Hlavne uz sa ani nemame o com rozpravat, stale rozprava len o sestrinych detoch a v nicom so mnou nesuhlasi. Ani si nepamatam, ze by ma niekedy v niecom podporila, stale mi len hovori, ze som neschopna, ze si nikdy s mojou vysokou nenajdem robotu, ak nieco aj dosiahnem alebo sa o nieco snazim, tak to len skritizuje. Nikdy sa jej ani nepacili ani moje kamaratky, ani priatelia- okrem jedneho a zrejme to jej vadi, ze sme sa rozisli a ze za nim neplacem a nechcem sa k nemu vratit. Minule mi to aj vykricala, ze sme sa rozisli a ona sa opat musi o mna bat, ked sa k....m po Bratislave,ze sa nehcem usadit a mat deti, ze preco nemozem byt ako moje sestry, ktore su uz \"upratane\". Lenze sestry su o 10 rokov starsie, tak je snad logicke, ze su uz vydate a maju deti. Naozaj nechapem, preco je na mna taka zla. Prosim poradte co mam robit, lebo ak to takto pojde dalej, tak sa naozaj odstahujem hned ako skoncim skolu a prerusim s nou vsetky styky, naozaj neviem, naco s nou mam byt potom v kontakte, ked som pre nu len neschopny prizivnik.
Tak poďme pekne po poriadku. Ste študentka, žijete spolu so svojou mamou. Máte dve staršie sestry, ktoré sú osamostatnené, majú deti. Keďže píšete diplomovú prácu predpokladám, že končíte vysokú školu. Okrem toho študujete aj Francúzštinu, a ak sa dá pracujete. Vo voľnom čase chodievate von zabaviť sa, ale v poslednej dobe skôr sporadicky, lebo vašej mame to prekáža a vždy, keď sa chystáte von urobí vám scénu! S mamou nemáte dobrý vzťah, pretože vás v ničom nepodporí, naopak podceňuje vás. Na druhej strane sa o vás bojí. Zároveň sa vaša mama ľutuje, očividne nie je spokojná so svojim životom. Stále vám len vyčíta, že sa správate ako pubertiačka, že sa s vami nedá vydržať. Keď sa s ňou snažíte porozprávať a zistiť, čo jej skutočne vadí, tak na vás začne kričať, nech jej dáte pokoj a neunavujete ju, že ona ma toho dosť aj bez toho, aby ste ju zaťažovali a vyčíta vám, že o ňu sa nikto nezaujíma, že je stále sama a celý život musela prežiť tak, ako jej niekto povedal. Keď si to takto sumarizujem uvažujem nad tým, kto je ten, čo potrebuje pomoc. Mám pocit, že vy to nie ste. Veď koľko rodičov by bolo šťastných, keby mali doma takéto zodpovedné dieťa. Navyše potrebujete najmä pokoj, aby ste sa mohli venovať povinnostiam súvisiacim so školou. Vy sama najlepšie viete, čo je pre vás dobré. To že študujete nemôže byť dôvod na to, aby ste „trčali“ len doma. Veď predsa nemôžete stále žiť len pri učení! Naopak. Mali by ste sa učiť pri živote! A bolo by užitočné, aby toto dokázala prijať aj vaša matka. Takže ak sa pýtate, čo máte robiť, odporúčal by som vám vydržať! Robte to, čo viete, že potrebujete urobiť. Obrníte sa trpezlivosťou aby ste nereagovali zbrklo vtedy, ak vaša mama má voči vám výhrady. Možno by bolo veľmi užitočné, aby ste predsa len vyhľadali pracovisko psychológa v mieste vášho bydliska(napríklad psychológ na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny).Ten by mohol pracovať s vaším problémom komplexne to znamená, že po zhodnotení situácie by mohol na konzultácie prizvať aj vašu mamu. Ak by bola ochotná na pozvanie prísť, určite by to prospelo vám všetkým. A vlastne si myslím, že pomoc psychológa by sa vašej mame veľmi zišla!
Poradenský psychológ, manželský poradca, terapeut a supervízor (Asociácia manželských a rodinných poradcov a sociálnych pracovníkov), člen Slovenskej komory psychológov. Poradenstvu sa venuje viac ako 30 rokov, autor viacerých odborných príspevkov. Absolvent výcviku v systemickej terapii, facilitátor sociálno-psychologických výcvikov.
