Mám neustály strach o budúcnosť mojej rodiny

Mám problém neustále pociťujem strach ......mám pocit akoby som mala hruď stiahnutú na pevno , v noci sa zobudím a neviem spať ...zaspím nad ránom a stávam ako zbitý pes.Občas ma premôže ľútosť a plačem , mám zmenu nálad vybuchnem , potom ma to mrzí. U lekára som nebola ani sa ničím neliečila už to trvá skoro rok. V živote som všeličím prešla som onkol. pac 32 rokov liečila som sa chemot. aj radio. terapiou podstúpila som asi 30 plast. operácií ....bola som mladá vydala som sa a mám dve zdravé deti .Postavili sme si dom na úver a kopec splátok . Manžel mal minulí rok ťažký úraz odpílil si ruku na cinkulárke . Jednu robotu stratil (mal 2 zamestnania) 1 mes pred úrazom , mal nájdenú druhú ale za úraz nič s toho nebolo......nestačíme platiť sme neustále v dlhoch a to je všetka príčina....neviem sa pozviechať ani rakovina ma takto nezložila (možno preto že už mám deti a cítim zodpovednosť) najhoršie na tom je že manžel sa do seba uzavrel a robí hlúposť za hlúposťou a vždy nás ponára hlbšie do finan. problémov . Svokrovci nám veľa pomáhajú. Neviem ako ďalej žijeme z ruky do úst čo by mi tak ani nevadilo vždy som bola skromná nenáročná....trápia ma tie dlhy a manžel je nespoľahlivý. Máme dva účty , každý svoj. Nevidím do jeho a až po čase zistím že zas niečo nezaplatil. Na vianoce som od neho dostala upomienku na 100 eur....neplatil internet a vôbec ho to netrápilo....musela som to uhradiť ja na úkor Vianoc . Som na inv. dôch. poberám len 290 eur. Neviem ako ďalej , manžela milujem.....máme dobré manželstvo nehádame sa ani za financ.Vyčítam mu ale to je asi málo.Neviem ako ďalej mám obrovský strach. Manžel bol vždy vedený mamičkou ....poslušný synček , v ničom neoponoval a ona všetko vždy riešila za neho.Ako by sa odtrhol z reťaze.Vie že sme zadlžený za posledné úspory kúpil pozemok záhradu, starú škodovku......čo robiť?

Otázka

Mám neustály strach o budúcnosť mojej rodiny

Odpoveď

Nežije sa vám ľahko, ako vidno ťažkosti a problémy akoby vás vyhľadávali. Keď hovoríte o svojom strachu je to prirodzená reakcia na neistoty, ktoré sú spojené s dianím okolo vás a vo vašej rodine. Určite ste silná žena, keď ste sa dokázali postarať o vašu rodinu, postavili ste si dom a zadlžili ste sa, staráte sa aj o manžela, ktorý je po úraze. Vychádza mi z toho, že rovnako dobre, ako sa staráte o svojho manžela ste vychovali aj vaše dve -predpokladám dnes už dospelé - deti. Myslím si, že toto by mala byť cesta, po ktorej by ste sa mali vydať - zapojiť do problémov rodiny aj vaše deti. Veľmi často ak sa objavia problémy a nič sa s nimi neudeje tieto pretrvávajú a majú veľmi často nepriaznivý dopad na rodinu. Odporúčal by som preto, aby ste si spoločne s vašimi deťmi našli priestor na to, aby ste pomenovali problém- kde vás tlačí topánka - aby ste diskutovali a hľadali najvhodnejšie riešenia a potom dôsledne na navrhnutých riešeniach trvali. Váš manžel po úraze určite prešiel "svojou vlastnou krízou" keď si uvedomil, že z plného zdravia sa z neho stal invalid. mal by si zobrať príklad z vás ako úžasne a úspešne zvládate boj s vlastnou neľahkou chorobou a nepoddávate sa. Navyše z toho mála financií, ktoré máte sa vám určite nežije ľahko. Možno, ak by ste doma celú situáciu spoločne s manželom a deťmi prebrali, našli by ste pre seba niekoľko riešení a z nich by ste si vybrali to najlepšie. Len o tom nesmiete mlčať a mlčky trpieť. Hovorte, komunikujte spolu veľmi otvorene a určite nájdete také riešenie, ktoré zabezpečí, že sa vám všetkým začne dýchať a žiť oveľa ľahšie ako doteraz. Napadá ma ešte aj to, že manželovi by možno prospelo stretnutie s niekým (najlepšie s psychológom), ktorý by mu mohol pomôcť preniesť sa cez ťažkosti, ktoré objektívne prežíva ale nehovorí o nich. Skúsite?