Otázky ohľadom depresie
Otázka
Otázky ohľadom depresie
Odpoveď
Keď hovoríme o depresii, potom by sme mali na začiatku povedať, že depresia sa v populácii objavuje pomerne často. Podľa údajov z literatúry postihuje počas života takmer každého piateho človeka. Rozlišujeme niekoľko typov depresie. Po prvé endogénnu depresiu - je to depresia spôsobená vnútornými príčinami, genetickými predispozíciami, bez prítomnosti spúšťacej situácie. Po druhé reaktívnu depresiu - ide o depresiu ako dôsledok nejakej udalosti. Môže ňou byť napríklad rozchod, opustenie, úmrtie v rodine, strata zamestnania a podobne a po tretie larvovanú depresiu - to je depresiu skrytú, neprejavujúca sa, alebo sa prejavujúca netypicky. V psychiatrii sa depresia považuje za závažnú duševnú afektívnu poruchu , ktorá ovplyvňuje celú duševnú činnosť človeka. V závažných prípadoch môže viesť až k patologickej zmene osobnosti.
Pre posúdenie toho, či sa jedná o depresiu a o aký druh je nevyhnutné zistiť podrobnú anamnézu, najmä posúdiť zmenu medzi súčasným stavom a praemerbidnou osobnosťou.
Ad 1. V anamnéze zisťujeme pocity smútku, zvýšenej únavy, stratu záujmov, energie, beznádej, nízke sebahodnotenie a malé sebavedomie, uzatváranie sa pred okolím, objavujú sa autoakuzácie - sebaobviňujúce myšlienky, poruchy spánku a objaviť sa môžu aj rôzne, somatické ťažkosti. Toto môže byť sprevádzané stratou zmyslu života, v dôsledku toho nezriedka zisťujeme pokus o suicidium (najmä u ťažkých depresií). Depresívny človek má pocit dokonalého ochromenia, býva paralyzovaný v zmysle, že nemôže, nedokáže nič urobiť, dokonca ani vstať ráno z postele. Ochorenie môže byť sprevádzané derealizáciou, depersonalizáciou či s úzkostnou poruchou . V štatistikách sa objavuje zvýšená úmrtnosť depresívnych pacientov najmä, ak podcenia svoje onemocnenie a nepodrobia sa liečbe. Podľa A. T. Becka pre depresiu sú príznačné tieto príznaky:
smútok – dlhotrvajúci a hlboký smútok je typický pre depresiu
pesimizmus – zameranie sa na negatívne stránky života
pocit zlyhania – vedomie zlyhania v dôležitej veci
nenávisť voči sebe – nenávidenie seba, svojich vlastností, svojho tela
pocit viny – vedomie ťažkého previnenia
vedomie, že si zaslúžim trest – predstava, že by som mal byť potrestaný
sebaobvniňovanie – prisudzovanie si viny a zodpovednosti
samovražedné myšlienky – riešenie bezvýchodiskovej situácie je videné v samovražde
častejší plač – ľudia v depresii častejšie plačú, niekedy naopak by chceli plakať a nemôžu
podráždenosť – vyššia citlivosť na rušivé situácie
nerozhodnosť – neschopnosť rozhodnúť sa alebo veľmi dlhé rozhodovanie aj v maličkostiach
neupravenosť zovňajšku – strácanie záujmu o svoj zovňajšok
zmena telesnej hmotnosti – dôsledok prejedania sa alebo odmietania jedla
spomalenosť – predĺženie času potrebného na vykonávanie rôznych činností
zmena dĺžky spánku – väčšinou ide o neskoré zaspávanie a skoré prebúdzanie
pocit vyčerpanosti – vyskytuje sa aj bez namáhavej činnosti
strata apetítu – „strácanie chuti“ do jedla a pôžitku z jedla
strata energie – zvýšená únavnosť, nechuť niečo robiť
nespokojnosť – so sebou, svetom, rodinou, svojím telom…
Ad 2. V psychológii je najrozšírenejšou metódou metóda rozhovoru. K tomu existuje celý rad psychologických psychodiagnostických metód, ktoré pomerne spoľahlivo dokážu posúdiť nielen prítomnosť depresie ale tiež jej stupeň od ľahkej, cez strednú až po ťažkú formu depresie.
Ad 3. Najjednoduchšou liečebnou metódou je psychoterapia, avšak najmä v ťažších formách depresie samotná psychoterapia nestačí. Tu musí pribudnúť farmakoterapia pričom v dnešnej dobe je celá paleta liekov štvrtej generácie, ktoré účinne pomáhajú zvládať najťažšie depresie. Z psychoterapeutických metód sa veľmi osvedčuje skupinová psychoterapia, pričom jej škála je veľmi široká. Od kognitívno - behaviorálnej terapie, cez systemickú terapiu až po hlbinnú - dynamickú terapiu.
Ad 4. Odpoveď na túto otázku by mal dať skôr psychiater
Ad 5. Ak je človek ešte schopný posúdiť svoj zdravotný stav nemal by odkladať odbornú pomoc. Aj tu, ako inde platí, že čím skôr sa problém podchytí, tým skôr je možné ho zvládnuť. V prvom rade by mal depresívny človek prekonať svoju nečinnosť. Aj keď je to ťažké, musí sa prinútiť ráno vstať z postele a aktívne niečo robiť - cvičiť, nezatvárať sa doma, byť v neustálom kontakte s ľuďmi. Vhodné je upraviť svoj denný režim, upraviť životosprávu, vyhýbať sa nadmernému užívaniu alkoholických nápojov.
Ad 6. Rozhodne by nemal ostať v nečinnosti, zaoberať sa čiernymi myšlienkami, potencovať svoj smútok často sebaľútosťou, sebaobviňovaním. Nemal by si pripúšťať pocity viny najmä vo vzťahu k najbližším preto, lebo si uvedomuje, že im svojou chorobou sťažuje normálne fungovanie.
Ad 7. Buďte dobrou a trpezlivou, empatickou poslucháčkou.
Podporujte a povzbudzujte chorého počas rozhovoru, podnecujte ho, aby pokračoval, aby sa neuzatváral aby sa s dôverou podrobil liečbe, aby sa nevzdával a nepodliehal beznádeji.
Presvedčte depresívneho človeka že toto je len dočasné a že všetko bude zasa v poriadku, že ide len o prechodnú fázu, v ktorej sa momentálne nachádza
Dbajte sa vyváženú stravu, neumožníte konzumáciu alkoholu, dbajte na dostatočný príjem tekutín.
Nepodceňujte ak chorý hovorí o samovražde, ihneď o tom upovedomte lekára.
Ad 8. Kognitívne-behaviorálna terapia
jej princípom je tvrdenie, že depresia môže byť liečená, ak sa postihnutí vysporiadajú s negatívnymi myšlienkami, ktoré u nich prevládajú. Ak pochopia svoju situáciu, súvislosti vedúce k vzniku depresie a naučia sa zvládať depresiu pomocou zmeny v svojom správaní. Liečba sa pokúša presvedčiť depresívnu osobu, že jej smútok pesimizmus, strata zmyslu života a ďalšie príznaky sú v skutočnosti len skresleným videním reality. Pacienti sa učia, ako zdolávať nečinnosť, unavenosť, apatiu a spoločenskú neprimeranosť pomocou jednoduchých techník sebaovládania.
Ad 9. Aj to je otázka pre psychiatra
Ad 10. V ľahkých formách najmä reaktívno - depresívnych stavov je to možné, ak je ale depresia ťažšia tam pevná vôľa nestačí a musí nastúpiť pomoc z vonku.
