mojím problémom je najskôr bulímia...ani neviem ako to začalo a presne čím, vždy som bola dievča, ktoré malo skôr rovnú postavu, žiadne brucho, ani boky, ani tučné nohy,prsia som mala primerané, ale vždy som bola so sebou nespokojná,keď som mala 14 rokov, všetky moje spolužiačky a kamarátky začali dospievať,začali mať ženské tvary a ja mne veľmi na mne vadilo, že som chudá, mala som problém pribrať, mohla som niekedy robiť a jesť čo som chcela a koľko som chcela, keď som šla na strednú zaviedla som si zošit v ktorom som mala váhu na začiatku prázdnin a po prázdninách, za celé 2 mesiace som pribrala len 2 kg a to som chodila jesť niekedy aj o pol 3 ráno..ešte v 2.ročníku na strednej, keď som mala 16-17 som vážila 50 kg, ale potom keď som nastúpila do 3.ročníka som začala nejak priberať,samozrejme začala som mať aj iné problémy..moja váha sa zvýšila dokonca tak, že za pol roka som pribrala 10 kg, nikdy som si to nijak neuvedomovala ani som posledné roky tomu nevenovala zvýšenú pozornosť, ale keď mi všetko oblečenie začalo byť malé začala som sa vážiť častejšie a častejšie, začala som držať diety...moje chudnutie a závislosť na tom sa začala v apríli 2010, zčala som držať rôzne diety, najprv to bola \"13 dňová mliečna\" vydržala mi asi tak 4 dni :D a potom som pokračovala v napchávaní...keď som prišla zo školy dokázala som zjesť ako chlap..jedla som všetko možné, od 5 veĺkýh krajcov chleba, cez sladké, slané, zmrzlinu, proste všetko,do kedy som nešla prasknúť a potom som sa cítila fajn, no keď som mala váhu 60 kg a už aj rodičia mi povedali, že som trošku pribrala, tak som vyskúšala jedlo vyvrátiť,no nejako mi to nešlo, vlastne vôbec.Kamarátka ktorú som vtedy mala bola silnejšia, tak som svoju váhu zas nejako pri nej nevnímala..v lete 2010 som šla na súťaž dievča leta a potom ma presvedčili na Miss..ja som bola aj celkom spokojná so svojim výzorom, ale porotkyne mi povedali, že ak chcem postúpiť musím schudnúť, aspoň 4 kg...mala som na to týždeň, začala som behať,ráno a večer som plávala, poriadne som nejedla a váha dolu nešla...nakoniec ma aj tak nevybrali...leto sa skončilo a začala sa škola..život bežal ďalej ja som si váhu 60 kg udržiavala,ani som nepriberala ani nechudla, jedla som všetko zaradom, ale keďže sa blížila stužková a všetky dievčata chudli, tak som chudla aj ja...naprv som prestala jesť, zatla som sa, zjedla som 1 jogurt a možno jednu celozrnú žemľu, alebo len 1 obed denne..aj to v malej porcii, váha šla pekne dole...za týždeň som schudla 2 kg a to som ani necvičila..keď ma začal každý chváliť, chudnutie sa mi stalo pririoritou, no v prípade, že som zjedla viac, hneď som to vyvrátila, moje jedenie a vracanie trvalo pol roka, no vážila som 55 kg, každý ma chválil koľko som schudla ako super vyzerám, pila som aj veľa vody a v škole som si najprv odpustila obed, potom aj desiatu, kým som nedošla domov zjedla som v škole 1jablko, potom to nebolo už ani jablko :-/ vo februári 2011 sa moji rodičia rozviedli a my (ja, mamka, sestra) sme sa z veľkého domu s dvorom presťahovali do mesta do 2 izbového bytu, váhu som tu nemala, tak som sa ani nevážila,ale snažila som sa selektovať jedlo a samozrejme riadila som sa svojim režimom, keď veľa tak všetko von...ale potom prišiel raz deň kedy mi to prestalo vychádzať, skoro som sa zadusila...s nechtami som si doškrabala hrdlo, nemohla som ani hovoriť, len som kašľala, stalo sa to niekedy v marci..v čase keď sme sa presťahovali do bytu tak som sa dala dokopy so svojím bývalým, bola som šťastná, mala som energiu na rozdávanie,vedela som každého podržať...ale potom som ho uvidela s bývalou,takže sme sa rozišli..myslím, že to bolo koncom apríla a keďže som sa rozhodla nevracať, začala som brať anorektiká po kt nemám chuť jesť, vyhodila som za nich kopu peňazí, no nepomohlo to, moja chuť do jedla bola silnejšia,tak som ich vysadila, počas toho ako som ich brávala tak som aj veľa do nich cvičila, každý deň som behala 1 hodinu vkuse...chudla som, každý deň 1 kg, no vždy prišiel deň kedy som sa prejedla a všetko pribrala naspäť, ešte 19.5.po maturitách som mala 56 kg,no keď už som prijatá na školy a doma nemám čo robiť, len jem, som nešťastná zo svojho života, preháňadla a rôzne iné lieky, nič nezaberá...stále ma prepadne tá hrozná pažravosť, to nutkanie vyjesť celú chladničku a aj keď jedna časť mňa si to zakazuje,tá druhá je silnejšia a urobím to, nachvíľu som šťastná..no potom sa začnú tie výčitky,neviem už čom mám robiť, vyskúšala som rôzne diety, všetko možné, no vždy tá chuť do jedla je silnejšia, jem všetko, od obedu, cez slané, sladké, potom rožky, jogurty, pudingy, úplne všetko čo nájdem zjem behom 10 minút...neviem ako mám s tým bojovať ani čo mi pomôže, mrzí ma to, hlavne preto, že vždy som milovala leto, slnko a teraz to neznášam,nechcem chodiť medzi ľudí, aby sa mi nesmiali ako som pribrala..a zlé je aj to, že by som chcela rýchlo schudnúť, aby mi bolo moje oblečenie dobré, aby som sa mohla vyzliecť aspoň do celých plaviek, aj keď viem, že takéto rýchle chudnutie je nezdravé, lenže takáto medzi ľudí vyjsť nemôžem..dala som si ešte aj piersing do jazyka, aby som nejedla a jem a moja váha je momentálne 63 kg...nejde dole, len hore.
Ste v začarovanom kruhu (diétovanie, prejedanie, vracanie)z ktorého neviete vystúpiť. Bolo by dobré, keby ste sa začali liečiť u psychiatra a taktiež si našli psychológa. Pripomínam, že vracanie nie je práve spôsob ako sa dopracovať k štíhlosti. Mnohé pacientky s PPP vracajú aj niekoľkokrát denne a nedarí sa im schudnúť. Na druhej strane pacientky s nadváhou keď prišli na hospitalizáciu,kde sa pravidelne stravovali a prestali vracať, ich hmotnosť sa znížila. Neviem akú máte výšku, takže neviem posúdiť či hmotnosť 63 kg nie je pre Vás prirodzenou hmotnosťou, ktorú nemusíte riešič. Vaše BMI by malo byť v rozmedzí 19-24.
MUDr. Viera Horváthová pracuje na Oddelení porúch príjmu potravy a adolescentnom oddelení 1.Psychiatrickej klinike FNsP a LF UK Bratislava, pracovisko Staré Mesto, Mickiewiczová 13. Oddelenie je špecializované na diagnostiku a liečbu mentálnej anorexie a mentálnej bulímie u pacientov adolescentného a dospelého veku.