Mám proste dve uzliny asi 1,5cm vedla seba pod sankou, ale nie na kraji, kdeto byva typicke, ale pod bradou hned. Raz su napuchnute, a raz nie. Doktorka mi robila výter, a povedala, že všetko je ok no myslim si, že z výteru sa nedá zistiť, či ide niečo vážne. Avšak to neskončilo. Pred pár dňami sa mi v krku objavila malá gulička, ktora sa pohybuje, a je tvrdá-no neboli. Je to tukova hrcka, alebo nador?
Z výteru sa dá zistiť bakteriálna infekcia ktorá súvisí zo zväčšenými mandľami a následne sa prelieči antibiotikami. Niekedy sa však výter nemusí podariť a ak nič nevyjde a problémy pretrvávajú, je treba ho opakovať. Nový nález v krku (možno hnisavý fokus) ukážte lekárke a nebojte sa zatiaľ to nevyzerá na nič vážne. Nechajte lekárku nech dokončí svoju prácu. Určite vás vylieči ale to nejaký čas trvá. Samozrejme že máte aj právo neuspokojiť sa s nejasným výsledkom vyšetrenia a zbaviť sa prípadných obáv a žiadať ďalšie vyšetrenia ak vaše ochorenie pretrváva. Najprv to skúste u toho istého lekára a počkajte či vaše problémy ustupujú. Ak by tomu tak nebolo, navštívte kľudne iného špecialistu a žiadajte o prehliadku a konzultácie. Všetky doklady z vyšetrení si odložte. Zatiaľ vaša lekárka postupuje správne a štandardne, ale vy sa trochu prehnane bojíte nádorov, no tie nevznikajú zo dňa na deň, takže buďte bez obáv z rakoviny, lekárka to posúdila ako bakteriálnu infekciu. Zvýšenú pozornosť je potrebné venovať až chronicky - dlhodobo (mesiace , roky) zväčšeným uzlinám a to asi nie je váš prípad.
Odborný prispievateľ redakcie ZDRAVIE.sk.
RNDr. Andrej Gajdoš, CSc. je špecialista hygienickej služby a vedúci poradne zdravia „Genetická toxikológia pre prevenciu rakoviny“. Už 28 rokov vyšetruje chromozomálne poškodenia a rizikové anamnézy u ľudí vystavených riziku vzniku rakoviny z faktorov životného, pracovného prostredia a životosprávy. Z vyšetrení takmer 8000 osôb čerpá poznatky pre životosprávnu prevenciu rakoviny. Hodnotí u ľudí genotoxické vplyvy komplexu faktorov ako sú: slnečné a RTG žiarenie, lieky, chemikálie, cudzorodé látky, výživa, pohyb, obezita, chronické choroby, infekcie, spánok a vyčerpanosť, chronický stres, neuróza a riziká pracovného či životného prostredia, dedičnosť a pod. na onkogenézu
