Neviem ako by som začala tak idem rovno k veci. Mám 16 a v poslednom čase, no za posledný rok sa so mnou niečo deje. Ja neviem. V rodine problémi nemám preto to nechápem. Asi pred rokom mi preplo a začala som sa rezať. Ja neviem prečo nikto v okolí to nerobí áno mali sme kúsok problémi s mamou po zdravotnej stránke ale je to v pohode. Rezala som sa a robilo mi to dobre. Ani neviem prečo hocikedy som sa rozplakala bolo mi strašne ja neviem ani ako by som to popísala cítila som sa a aj trz cítim ako keby som na hrudi mala veľký kameň alebo niečo také. Keď som sa rezala tak to prešlo a bolo mi fajn. Ďalej som fungovala. Ale asi pred dvoma mesiacmi mi na to prišla mama. Sľúbila som jej že už to nikdy neurobím tak to nechala tak. Chvíľu to bolo super na chvíľu som sa ako keby zmenila ale zasa to na mna prišlo a najhoršie na tom je že mi začali strašne vypadávať vlasy. Zakaždým keď sa pozriem na vlasy ktoré mám na tričku alebo hrebeni tak sa rozplacem a zase cítim ten pocit na hrudi a mám strašnú chuť sa porezať alebo opiť. Je mi z toho všetkého na nič. Stále keď náhodou niečo nerobím alebo pred spaním sa mi v hlave ako keby ukazujú obrázky alebo ako keby som si prehrávala film ako som sa rezala a vidím ako mi po rukách tečie krv a potom keď si uvedomím že sa porezať nemôžem lebo by má rodičia dali zavrieť do blázonca tak mi je ešte horšie. Ja nie som blázon ani šibnutá ja vlastne už si tým ani nie som istá. Ja neviem nechcem aby má zavreli. Načo to bude dobré? Budem niekde s bláznami a aj tak má tam len nadopujú nejakými liekmi a bude zo mna už naozaj chodiaca troska. Snažím sa nedať nikomu najavo nič, smejem sa bavím sa. Ale je to strašne vyčerpávajúce. Neviem ako dlho to ešte vydržím. Nechcem to povedať rodičom, len im ublížim a bude to ešte horšie. Čo mám robiť?..
Otázka
Rezala som sa a robilo mi to dobre
Odpoveď
Mala by si robiť hocičo iné, len nie to, čo robíš. Nepoškodzuj sa. Nech je tvoj dôvod akýkoľvek myslím si, že to vyžaduje hlbšiu analýzu a dôsledné odborné vyšetrenia. Niečo sa v tvojom mladom organizme deje a ty by si to nemala zanedbať. Mohli by sme hádať, či ide o psychický alebo iný problém, ale možno by sme zakryli niečo významné. Radím ti preto buď úprimná k svojim rodičom a povedz im o svojom trápení. Nasmerujú ťa na odbornú diagnostiku a toto je najlepšia cesta, po ktorej sa musíš v tejto chvíli vydať. Tu ani tak nejde o to, či by ťa zavreli do blázinca (ako píšeš), ale skôr o to, určiť presnú príčinu tvojich ťažkostí a podľa toho stanoviť liečbu.