Mám 21 rokov. Som v celku úspešný a aktívny na svoj vek. Škola ma baví, som v nej dobrý (budem budúci učiteľ), šéfujem internetovým novinám, kandidoval som za mestského poslanca resp. pôsobím v komunálnej sfére, starejšujem, moderujem, hrávam divadlo, dodržujem zdravý živ.štýl (veľa cvičím, správne sa stravujem, nefajčím...) avšak má problém, ktorý má trápi. Je to z hľadiska toho, že často vystupujem pred ľudmi, trošku paradox, ale v mojom ponímaní som strašne škaredý. Korene tohto siahajú niekde asi do školských lavíc na základnej. Nikdy som nebol "model" to som vedel...ale čakal som, že pre niekoho budem výnimočný a pekný. Možno to pripadá "choré", viem, že v mnohých ohľadoch je to malicherné oproti problémom iných, ale mňa to trápi, zaťažuje to moju dušu. Nemám problém vystupovať, som spoločenský exhibicionista. Dokonca milujem, keď som stredobodom. Avšak kameň úrazu príde vtedy, akonáhle niekoho chcem, ľúbim, mám o neho záujem. Za tie roky rokúce som bol vždy opačným pohlavím odmietaný... hľadal som chybu v nich. Nejak som to proste v hlave, resp. sa to samé otočilo a vidím chybu v sebe. Jasné, mnoho krát som sa povzniesol nad to a išiel ďalej, až do toho bodu, kedy sa to vo mne zlomilo. Uvedomil som si aký som škaredý, viem, že nejde vždy o výzor, ale mám pocit, že práve preň ma vždy odmietli. Moja "vina" ma vo dne v noci prenasleduje. Každý prechod okolo zrkadla moje oči postrehnú, chudnem, chcem viac, čím viac chudnem tým viac som v zrkadle tučnejší. Ako som prestal fajčiť, jemne som pribral (175 cm / 76 kg, dnes má, 72 a chcem aspoň 62)... citovo som sa úplne zasekol. Nevidím na sebe v rámci výzoru nič dobré... neustále premýšľam čo a ako zmeniť. Dokonca uvažujem vážne, že ako to bude možné ihneď podstúpim plastické operácie, len aby som bol spokojný. Nechcem už v živote žiadny vzťah nikoho - možno z trucu, možno .... sám neviem. Sú tu 2-3 baby, ktoré ma chcú. Jedna veľmi "vehementne" ma dobíja vyše roka. Je po uši do mňa zbláznená. Ja avšak nechcem nikoho. Nedokážem pochopiť, čo sa im môže na mne páčiť... Snažím sa doviesť sa "k dokonalosti" po všetkých stránkach, vzdelanie, kariéra, úspech, štýl, ..... chcem im dokázať, že som "bombastický".... ako keby z takej malichernej pomsty.. chcem, aby som sa im páčil, aby som potom ja odmietal... asi je "choré" čo píšem, ale cítim to tak.... poraďte mi prosím.... :/ fakt som zúfalý.... pár krát sa stalo, že som doslova plakal, chytal "depky" z toho všetkého.
V tomto liste vidím dvoch ľudí. Jeden je úspešný aktívny činorodý, sebavedomý, druhý je neistý, nespokojný, trucovitý, pomstychtivý a bombastický. Jedného nikto nechce, nemal šťastie v láske, každý ho doteraz odmietol, druhého by najradšej zbalili hneď tri dievčatá, a najmä tá jedna je vytrvalá. Na jednej strane sebaponižovanie hraničiace až s pocitom menejcennosti, ale na druhej strane vedomie, že niekto som. Ako v rozprávke. Boj dobra so zlom. Ak by neexistovalo zlo, nevedeli by sme čo je dobro. Celkom jasne vidím, že vy tieto dve veci vnímate a odlišujete. Ale z nejakej príčiny uprednostňujete zlo. Prečo? Čo vám to dáva? Komu to vyhovuje? Čo je za tým? Odpovedzte si ale celkom úprimne. Po niekoľkých sklamaniach ste prišli k záveru, že nie ste dosť pekný, aby ste sa niekomu páčili?! Ako je to potom ale možné, že hneď tri \"baby\" po vás idú? V láske to je bohužiaľ veľmi často tak, že on chce ju ale ona ho nechce a potom sa to vymení a ona ho chce ale on nechce ju. Ale toto nič nevypovedá o tom kto je aký krásny. Ide o vzájomnú príťažlivosť, ktorá sa vôbec nemeria fyzickou príťažlivosťou. Každý človek má predsa aj dušu, ktorú nemôžete oddeliť od tela. Fyzická krása je veľmi vágna. To čo sa páči jednému nemusí sa páčiť inému. Oveľa dôležitejšia je duševná krása (teraz to zneje ako fráza ale ináč sa to povedať nedá!). Tú bohužiaľ nie je vidieť, ale ak si doprajeme trochu času a spoznáme sa bližšie, potom ju môžeme oceniť. Už som to veľa krát napísal, ale zopakujem to opäť. Každý človek je jedinečný. Je originál! A originály sú najcennejšie diela. Po všetkých stránkach. Musíme si len vybrať, či necháme, aby nad nami víťazilo zlo alebo dobro. Načo sa ženiete k dokonalosti, keď dokonalosť neexistuje. Aby ste si potvrdili svoje nedostatky? Čo vám bráni naďalej robiť to, v čom ste dobrý, tešiť sa z úspechov, z priateľstiev ale aj z lások? Netrestajte tých, čo vás majú radi. Pokúste sa vrátiť do doby, kedy ste so sebou boli spokojný. A tam začnite kráčať ruka v ruke s dobrom. Menej sa sústreďujte na seba, pomáhajte druhým. Všímajte si ľudí okolo seba, usmejte sa. Úsmev sa vám vráti. Nepokúšajte sa pochopiť, prečo sa niekomu páčite. Proste to prijmite. Len si nič nedokazujte. Ani sebe a ani okoliu. Rozhodne nehľadajte šťastie v plastike. Šťastie môžete nájsť jedine v sebe. Ak budete chcieť dokážete to. Vôľu na to určite nájdete. A ešte jedna otázka. Čo budete mať, ak už nebudete mať a cítiť zlobu (zlo?). Tak vám držím prsty a prípadne dajte vedieť čo je nové?
Poradenský psychológ, manželský poradca, terapeut a supervízor (Asociácia manželských a rodinných poradcov a sociálnych pracovníkov), člen Slovenskej komory psychológov. Poradenstvu sa venuje viac ako 30 rokov, autor viacerých odborných príspevkov. Absolvent výcviku v systemickej terapii, facilitátor sociálno-psychologických výcvikov.
