Som veľká trémistka
Otázka
Som veľká trémistka
Odpoveď
Tréma ako problém je značne rozšírená. Neviem, či by v živote mohol niekto o sebe povedať, že nikdy nemal trému. Ťaží mnohých. Hovoríte, že aj vy ste veľká trémistka, ba dokonca, že trpíte komplexom menejcennosti. A ohryzujete si nechty! Trvá to už štyri roky. Čo je s vami iné teraz ako pred tými štyrmi rokmi? Ako ste v minulosti riešili túto situáciu? Čo vám vtedy pomáhalo? Čo ste robili a naopak, čo ste nerobili vôbec?
Od svojich rodičov dedíme vlohy k tzv. extrovertovanosti alebo introvertovanosti. Extroverti sú ľudia spoločenskí, zhovorčiví, sebavedomí. Na druhej strane introverti sú uzavretejší, hovoria menej, neradi sú stredom pozornosti. Je viac ako pravdepodobné, že patríte práve k týmto ľuďom. Ak sa k tomu pridružia nejaké negatívne skúsenosti potom sa môže prehlbovať izolovanosť a neistota v medziľudských vzťahoch (obecne nazvaná komplex menejcennosti). Spúšťačmi môžu byť ale aj nadmerná hanblivosť spojená s nedostatkom sebavedomia. Toto sa mi na prvý pohľad vidí aj u vás ako príčina vašich ťažkostí. Nedostatok sebavedomia. Strach z toho, že ste iná, ako ostatní ľudia. Ak hovorím iná, myslím tým naozaj iná. Ste jediná na svete, ste originál. Všetko čo robíte, ako sa správate, ako myslíte a cítite je len a len vaše a len vy môžete rozhodnúť, či je to takto dobré alebo zlé. Nenechajte sa zneistiť tým, že iní ľudia majú na veci iný názor. Nechcite byť niekým iným. Uvedomte si, že vaša hodnota je práve v inakosti. Nebojte sa prejaviť sa, dávajte voľný priechod vaším emóciám. Žijete svoj život, nech si hovorí kto chce čo chce. Opakujem znovu, ste jedinečná bytosť a nemusíte sa obávať konať a správať podľa seba nie podľa toho, čo si druhí myslia, že by ste mali robiť. A rovnako by ste nemali riešiť ani to, či to, čo ste povedali je správne, alebo nesprávne, čo si kto pomyslí! Dôležité je, že je to VAŠE. Na nič sa nemusíte hrať, buďte prirodzená. Sama sebou. Nie je jednoduché naraz meniť zaužívané stereotypy, ale predpokladám, že tak ako väčšina ľudí aj vy sa pohybujete v kruhu blízkych ľudí, kde to pre vás nie až také dramatické. Pokúste sa to, o čom som hovoril začať uplatňovať najskôr tam. V rodine, medzi dobrými známymi a priateľmi. Nebude to zo dňa na deň. Niekedy sme nadmieru kritickí k sebe. Nie sme spokojní s tým ako vyzeráme, kritizujeme sa za svoju postavu za to, že sme ticho alebo aj za to, že veľa rozprávame. Jednoducho dôvod si nájdeme vždy. Oveľa menej kriticky sa pozeráme na svoje okolie. A hodnotenie iných ľudí vo vzťahu k nám pokladáme často len za slušnosť. Tu niekde by ste mohli začať. Začať sa mať rada taká aká ste, hodnotenia a komplimenty iných považovať za reálne, nepodozrievať, že to hovoria len zo slušnosti.
