Dobrý deň, mám 22 rokov a som študentkou vysokej školy. Posledný rok a pol mávam depresie a prudké zmeny nálad. Pomerne často sa mi stáva, že dobrá nálada sa z minúty na minútu stratí a z ničoho nič sa rozplačem...toto sa deje, len keď som sama, v spoločnosti sa mi to ešte nestalo. Častejšie mávam takéto stavy počas skúškového obdobia, vtedy som v neustálom tlaku, mám pocit, že nič nestíham, že zlyhávam. Mám pocit, že všetko, čoho sa chytím, sa rozsype ako domček z kariet. Nič sa mi nedarí a tieto neúspechy môj problém ešte znásobujú...Z každej strany stále počúvam, ako mám myslieť pozitívne a všetko sa zmení k lepšiemu, no nedokážem to. Snažím sa, ale ako mám myslieť pozitívne, keď v mnohých prípadoch si za tie neúspechy nemôžem ja sama, ale nejaký arogantný profesor, ktorý si chce niečo dokázať a odbúrava si svoje komplexy na študentoch? Neflákam tú školu, učím sa, idem na skúšku s pocitom, že to viem a aj napriek tomu sa to nepodarí...Študujem pozemné stavby a architektúru, na školu som sa tešila už od 12 rokov, bol to môj sen, škola by ma aj bavila, keby mi neustále nepadali pod nohy polená a rôzne prekážky. Áno, prekážky sú na to, aby sa zdolávali, ale mám pocit, že na mojich pleciach je toho stále viac a viac a myslím že to je príčina mojich depresií...doma sa to hanbím povedať, zdôverila som sa len priateľovi, zatiaľ mi vždy pomohlo keď sme sa o tom porozprávali...depresie sa ale vrátili po pár dňoch znovu...už dlhší čas sa odhodlávam, že navštívim odbornú pomoc, lebo sa bojím, že sa to ešte viac zhorší...stále som ešte nenašla odvahu ísť za psychiatrom...ani neviem, či potrebujem papier od svojho lekára, alebo ho môžem navštíviť aj bez neho...párkrát som sa dokonca prichytila, ako myslím na samovraždu, no vzápätí mi došlo, že až tak ďaleko by som nebola schopná zájsť...teraz nie. No depresie mávam stále silnejšie, tak preto som sa rozhodla urobiť prvý krok a obrátiť sa na Vás.
Hneď na začiatok vám chcem povedať, že oceňujem vašu odvahu, že ste sa nebáli zdôveriť sa mi so svojimi ťažkosťami. Ste mladá a z otázky usudzujem, že aj cieľavedomá a zodpovedná žena a snažíte sa ísť za svojim detským snom. Študujete naozaj ťažký odbor, nie je čudo, že štúdium vás pohlcuje celú. Potvrdzujú to aj vaše slová, že pocity depresie sa zosilňujú najmä počas skúškového obdobia. U väčšiny študentov - vysokoškolákov - je tento pocit priam prirodzený. Je to dôsledok zvýšeného stresu, ktorým v podstate každá skúška je. Určite by ste dokázali prekonať nástrahy skúšok, keby to záviselo len na vás. Sama to hovoríte a tak to určite aj je. Na skúšku idete pripravená a predsa... napadá ma v tejto súvislosti jeden citát, možno sa hodí aj na vašu situáciu \"na svete je veľa havárií, ale najväčšia je zrážka s blbcom!\". Asi jediné, čo v tejto chvíli môžete urobiť je obrniť sa trpezlivosťou a vytrvalosťou a pokúsiť sa tú skúšku urobiť. A okrem toho a to je rovnako dôležité by bolo dobré, pokúsiť sa jasne si oddeliť, čo je váš problém a čo už váš problém, nie je. Vášho profesora už nezmeníte, ale môžete zmeniť seba. Aspoň pohľad na seba. Okolie vám radí, aby ste mysleli pozitívne ale vy tvrdíte, že to nedokážete. To nie je veľmi pozitívne. Oveľa lepšie by bolo povedať si napríklad - je to ťažké ale dokážem to. Alebo je to zložité ale pokúsim sa o to. Cítite ten rozdiel? Kde sa vo vás berie pocit, že pokazíte na čo siahnete? Každý človek niečo niekedy pokazí. Dokonca na to máme právo. Máme právo nebyť dokonalí! Za svoje slabosti či chybičky sa predsa nemusíme hanbiť. Oveľa lepšie je pracovať na sebe. A vy ste už začali. Hovoríte o tom s priateľom - vždy to pomohlo, napísali ste do poradne. Začali na sebe pracovať! Porozmýšľajte a odpovedzte si - čo by ste mohli urobiť už hneď teraz po prečítaní mojej odpovede, aby ste sa cítili istejšie a nestálo vás to veľa síl a námahy? Čo by si na vás mohol všimnúť váš priateľ? Podľa čoho by vedel, že ste menej ustaraná a smutná? Verím, že moja odpoveď vám pomôže a dodá potrebnú silu na zmenu. V prípade, že by ste predsa len mali pocit, že potrebuje aj radu psychiatra, kľudne ho môžete vyhľadať. Výmenný lístok k psychiatrovi nepotrebujete.
Poradenský psychológ, manželský poradca, terapeut a supervízor (Asociácia manželských a rodinných poradcov a sociálnych pracovníkov), člen Slovenskej komory psychológov. Poradenstvu sa venuje viac ako 30 rokov, autor viacerých odborných príspevkov. Absolvent výcviku v systemickej terapii, facilitátor sociálno-psychologických výcvikov.