Výrazné problémy v rodine a vzťahoch

Mám 15 rokov a mám výrazné problémy v rodine a vzťahoch. Celé sa to začalo cca pred 5 rokmi keď moja najstaršia sestra utiekla z domu a keď ju našli musela skoro pol roka stráviť na psychiatrii. Určili jej istý druh schizofrénie. Vtedy som mala 10 rokov a to, že sa moja sestra úplne zmenila ma naozaj zasiahlo. Ďalej vzťahy medzi mojimi rodičmi tiež neboli nikdy príliš harmonické. Ocino bol chronický alkoholik a vždy keď prišiel domov pohádal sa s mamou. Mama bola asi pred 2 rokmi na operácii- presne ako sestru ju to úplne zmenilo. Asi pred pol rokom som sa dozvedela, že mama mala rakovinu a mne to nechceli dovtedy povedať. Ako ďalší problém bolo keď v septembri minulého roka ocina zrazilo auto. Bolo to dosť vážne a bohužiaľ som ho videla ešte v bezvedomí, kým ho nabrali do sanitky. Nič iné si z toho večera nepamätám, ale ten obraz mi navždy zostane v pamäti. Teraz už je to aspoň trochu v poriadku. Bol poriadne dolámaný, ale naozaj sa snaží-miluje totiž svoju prácu rušňovodiča a tak verí, že aj v takom zdravotnom stave aký má ju bude môcť ešte vykonávať. Medzi časom bola mama nervóznejšia a dokonca povedala, že nebyť tej ocinovej nehody tak už sa s ním asi rozvedie. Medzitým som mala ako každý v mojom veku problémy s chalanmi a keď ma jedniný chalan, ktorému som kedy verila podviedol s najlepšou kamarátkou 3 dni po ocinovej nehode naozaj ma to dostalo a porobila som zopár veľkých hlúpostí. Od vtedy mávam depresie, úzkosti a trpím nespavosťou. Potom mám aj také nálady, keď sa aj týždeň vyhýbam kontaktu s ľuďmi, ako sa len dá a mávam aj záchvaty hnevu. Občas mám dokonca pocit, že už v mojich 15 rokoch nemá život vôbec žiadnu cenu. Len chcem vedieť, či to nie je také vážne aby sa to muselo riešiť aj inak ako cez toto poradenstvo.

Otázka

Výrazné problémy v rodine a vzťahoch

Odpoveď

Na svoj mladý vek si zažila doma naozaj dosť. Hádky rodičov, alkoholizmus otca, ochorenie mamy a duševná porucha sestry. Akoby ste priťahovali smolu. Ale nič sa neje také horúce ako sa navarí. A nakoniec vidím, že aj ty si tieto "skúšky osudu" zvládala pomerne dobre. Teraz ale hovoríš, že po tom, čo si sa sklamala v chlapcovi cítiš depresie, úzkosti, nevieš spať, vyhýbaš sa ľuďom ba dokonca máš pocit, že život nemá cenu. Prvé lásky, koré mladí v tvojom veku zažívajú bývajú veľmi silné, ba niektoré až búrlivé. Človek sa citovo angažuje a je to také veľké, ako málokedy v živote. Častejšie sa hovorí o zaľúbenosti. Mladý človek sa má zaľúbiť, lebo to je prirozdená súčasť života ľudí. Ale mal by dokázať prijať aj \"rany\", ktoré zaľúbenosť prináša. Neviem presne o čo išlo v tvojom príbehu, jedno je ale isté, že si sa sklamala. Sklamanie úplne prirodzene so sebou prináša smútok, ktorý môže nadobudnúť až charakter depresie (silný dlhotrvajúci pocit smútku). Pravdepodobne to je to, čo sa podpísalo pod tvoje súčasné pocity. Lenže vieš sama najlepšie, že rozchod či sklamanie vo vzťahu je normálnou súčasťou nášho života. A čím je človek zaľúbenejší, tým sú dôsledky sklamania väčšie. Nesmie to ale trvať dlho. Môžeš plakať, môžeš smútiť, môžeš sa vyhýbať ľuďom, ak ti to pomôže. Ale potom je čas začať rozmýšľať bez toho, aby sme sa nechali ovplyvňovať emóciami (ak ťa tvoj kamarát sklamal, prečo by si sa mala pre neho trápiť? ). A aj keď sa ti teraz zdá, že život nemá žiadnu cenu určite to je pod vplyvom tejto skúsenosti. A ty predsa vieš, že to nie je pravda. Všetko záleží najmä na tebe, ako sa na život pozeráš. A môžeš začať hneď ráno, keď otvoríš oči a uvedomíš si, aký je to zázrak a ty že nie si len jeho pasívnou súčasťou. Usmej sa na seba, usmievaj sa na tvoje okolie a všetko sa ti určite tiež rozjasní. A či ti bude stačiť toto poradenstvo? Aj to záleží len na tebe. Čo z toho si zoberieš a čo začneš robiť. Ak by si ale mala pocit, že to nestačí, vyhľadaj aj osobné stretnutie s psychológom. O šťastie sa musíš pričiniť aj ty sama, nečakaj, že si k tebe samo prisadane.