Chýba mi zázemie necítim emócie ani stres

Mám 17 rokov. Moja rodina považuje vek zjavne za veľmi dôležitý. Nezahŕňa to len rodičov ale aj sestry. Je ťažké presadiť sa, pretože nikto nepovažuje moje názory za dôležité, väčšinou ma buď ignorujú alebo ma dotlačia aby som bola ticho a do ničoho sa nestarala. Stále by chceli aby som bola taká ako moja staršia sestra - Evka, ktorá teraz doštudovala vysokú školu. Neraz sa s ňou pochytím a to nejde o pubertálne prejavy- tým som si prešla keď som mala 13 14 rokov. Som veľmi výbušná a poviem presne to čo si myslím- po mamine. A aj dosť hádavá a presadzujem si svoje- po ocinovi. Evkaje o sedem rokov staršia a správa sa ku mne povýšenecky ako k malému decku. Dosť som jej už k tomu povedala svojeho. Je dosť divná buď je ku mne až nechutne milá a až sa mi vtiera (používa samé zdrobneninky, pritom som jej povedala že to neznášam)alebo je strašne protivná.Rada sa predvádza(nenápadne). Mamina sa jej vždy zastáva, vlastne idú vo všetkom spolu. Vedia si zo mňa uťahovať aj keď vidia že ma to trápi. Mamina strašne dáva na jej slová a už sa k nej stavia aj ocino ktorý bol vždy neutrálny. Nikdy ma nikto nepočúva keď sa niečo dohaduje a až neskôr prídu na to že som mala pravdu, ale sú príliš hrdí aby si to priznali. Jedine keby som ich k tomu dotlačila a to ja nechcem a ni mi o to nejde. Mám synovca a neter (4 a 2 roky), deti mojej najstaršej sestry- to nie je tá s ktorou si nerozumiem. S ďeťmi to viem ale od kedy sa narodili mám problém s tým že, Evka ich dosť rozmaznávala a bláznila sa s nimi(oni ju za to zbožňujú- čiastočne aj pre to že študuje v tom istom meste ako oni bývaju takže je s nimi často) a všetci básnia aká je úžasná, vie sa o ne postarať a vo všetkom mi dávajú najavo že lepšia ako ja. Vždy keď od nich Evka príde hovorí mi ako ju deti vybozkávali a ako za ňou plakali keď odchádzali a pritom vidí ako ma to ničí lebo mňa nikdy nebudú mať tak rady. Nechcem byť ako ona - v ničom!! Lebo v niečom sme si podobné- predsa len sme sestry. Často sa stane taká situácia že mamina povie napr. že nemôžem s kamarátkou sama letieť lietadlom k tretej sestre do zahraničia- že by som to ešte nezvládla (teraz som letela prvý krát keď sme ju šli navštíviť) a pritom Evka nebola o nič staršia keď letela sama. Veľmi nemám zmysel života a iba jednu kamarátku. V škole na strednej som skôr outsider a aj na ZŠ som istý čas bola. Nič ma nebaví a zároveň ma baví všetko. Bojím sa ísť na VŠ. Neviem ako by som to zvládala- stres na mňa vplýva dosť zle a ani neviem na akú školu by som šla. Chýba mi zázemie. Posledný polrok som zistila že som skoro úplne stratila emócie. Neviem sa z ničoho tak veľmi tešiť ako predtým. Keď mi zomrel strýko za ktorým sme dosť často chodili nič to so mnou nerobilo- ani slzička a predtým som bola strašne emocionálne labylná Všetko ma rozhodilo teraz nič. V škole. Nič som sa pred písomkou neučila a ani stres ma nevyburcuje učiť sa intenzívnejšie cez prestávku. Už nič tak neviem prežiť.

Otázka

Chýba mi zázemie necítim emócie ani stres

Odpoveď

Skúsme si zrekapitulovať vašu otázku. Máte tri staršie sestry, spolu s rodičmi ste už len vy a staršia sestra Eva. Medzi Evou a vami je 7 ročný rozdiel. Vadí vám ako sa k vám správa, raz je "až nechutne milá", inokedy sa "správa povýšenecky ako k malému decku". Viac si rozumie s mamou. Vás nikto nepočúva. Eva má aj lepší vzťah s deťmi ďalšej sestry. Myslíte si, že vás tak nebudú mať rady nikdy. Aj rodičia sú k vám prísnejší (nemôžete letieť za staršou sestrou, zatiaľ čo Eva vo vašom veku mohla!) V škole sa cítite ako outsider, máte jednu kamarátku. Bojíte sa ísť na vysokú školu. nemáte zmysel života. Nič vás nebaví a zároveň vás baví všetko - hurá! Tu by sme sa mohli pokúsiť pozrieť na problém z druhej strany. Ste početná rodina, dnes je to skôr výnimka ako pravidlo. A držíte pri sebe (aj keď sa to na prvý pohľad tak nezdá!). Máte 17 rokov a vadí vám, ako sa k vám správa najmä Eva. Ona má 24 rokov. Aké to ale bolo, keď ste vy mali napríklad 3 roky? Eva vtedy bola už \"veľká slečna\". Možno sa o vás starala, keď nemohli vaši rodičia. Vodila vás do škôlky, pomáhala s obliekaním, možno predtým vozila aj v kočiariku. Alebo vám bola na blízku, keď ste začali robiť prvé kroky v škole. Nosila tašku, pomáhala s úlohami? Tu niekde sa položil základ jej súčasného správania. Má vás rada! A ak robí niečo, čo vám vadí, možno to robí preto, že nevie, že vám to vadí. V živote to tak býva často. A až kým si nepovieme, čo chceme a čo naopak nechceme nebudeme spokojní. Skúste to teda. Porozprávajte sa s Evou. Oceňte jej starostlivosť ale celkom jasne a presne jej povedzte, čo chcete vy sama. Čo vám vyhovuje. Začnite najprv tým, že či ceníte jej starostlivosť (či ďalšie pozitívne veci) a potom prejdite k tomu, čo by ste potrebovali a ako by ste si to predstavovali. Druhým problémom, ktorý cítim z vašej otázky sú deti vašej sestry. Eva mala tú výhodu, že študovala v meste, kde ony žijú, bola s nimi v častejšom kontakte, deti ju majú rady. Prečo by nemali mať rady aj vás? Veď to, že s nimi ste neboli tak často môže byť aj vaša výhoda. Ste vzácnejšia. Takto ste sa na to nepozerali však? Deti sú úprimné a prirodzené a majú rady každého, kto im preukáže lásku a pozornosť. A to vy viete všakže? A vaša výhoda je aj to, že nie ste ako Eva. Ste iná. A v tejto inakosti je vaša cena. Ináč sa s deťmi hráte, dotýkate, rozprávate. V tom ste jedinečná. Je dobré, že nechcete byť ako Eva. Ani nikdy nebudete. Ste dve individuality, dve samostatné bytosti. Bez ohľadu na to či sa podobáte fyzicky, ste stále rozdielne. Vo vašom postoji cítim tak trochu súrodeneckú žiarlivosť. Tá likviduje vzťahy. Nie je na čo žiarliť, naopak budujte svoje vzťahy. Máte vek blízko veku dospelosti. Vadí vám, že rodičia vo vás vidia skôr dieťa ako dospelého. Žiaľ je to daň tomuto obdobiu. Ale aj to sa dá zmeniť. Predložte rodičom svoje argumenty. Ak mohla letieť Eva, prečo by ste nemohli vy? A prečo by vám v hľadaní argumentov nemohla pomôcť aj Eva? Možno by to urobila rada, ak by ste ju o to požiadali. Presvedčte rodičov, že vám môžu dôverovať. Dôvera za dôveru. Snáď sa o vás viac boja ako nechcú!
V škole sa cítite ako outsider (píšete), máte len jednu kamarátku. Máte pocit, že nemáte zmysel života. Nič vás nebaví a zároveň vás baví všetko. Cítite to ako ja? Kontrast! Protiklad! Čierna alebo biela. Život nie je takýto dvojfarebný. Je oveľa pestrejší, je taký, akým si ho spravíte. S tým súvisí aj náš vzťah k okoliu, k svetu. Naše emócie. Len sa snažte zlepšiť vzťahy k okoliu, najmä k sestre Eve. A skúste prijať aj seba takú aká ste. Nemusíte nič meniť. A potom sa zafarbí aj váš svet, dokážete prežívať najmä pozitívne emócie - šťastie, lásku, radosť, začnete sa usmievať, budete sa cítiť zdravšia, spokojnejšia. A zvládnete nielen strednú ale aj vysokú školu. A aj alebo najmä najťažšiu školu v našom živote - školu života.