Trpím veľkou hanblivosťou

Otázka

Trpím veľkou hanblivosťou

Odpoveď

Vo vašej otázke vidím aj odpoveď na to, čo vás trápi. Hovoríte, že ako dieťa ste nemali žiadne zábrany, chceli ste byť v centre pozornosti. Zmenilo sa to v puberte. Možno sa za vašou hanblivosťou skrýva trochu aj pocit neistoty. Tá niekedy spôsobuje, že nemáme odvahu prihovoriť sa príťažlivému človeku. Bojíme sa sklamania, odmietnutia. Poznáte to staré slovenské ľudové príslovie, že :\" kto sa hanbí, má prázdne gamby?\" Cítite v ňom priam výzvu na to, aby sme bez zábran hovorili o tom, čo cítime, ako prežívame, čo chceme? Nie je nič horšie ako keď nepovieme, čo povedať chceme a potom si to snažíme ospravedlniť a zracionalizovať svojou hanblivosťou. Naopak, tejto nie veľmi dobrej vlastnosti sa môžete zbaviť len tak, keď sa nebudete vyhýbať situáciám, ktoré sú pre vás náročné. Začnite od najjednoduchších a až postupne prejdite k takým, na ktorých vám záleží. To môžu byť situácie, v ktorých ako hovoríte sa bojíte osloviť cudziu ženu. No to je už veľké sústo aj pre skúsenejších. Oveľa ľahšie sa komunikuje so ženou, ktorú už dlhšie poznáme, napríklad na pracovisku. Ťažšie je osloviť úplne cudzieho človeka, cudziu ženu. Ale na začiatku máte vždy minimálne 50 percent úspechu. Prečo percento nezvýšiť? Aj asertivita nás učí, že len my sami sme zodpovední za svoje správanie. Nemusíme sa nikomu ospravedlňovať a predkladať rôzne výhovorky. Učí nás, byť samými sebou. Autentickými, prirodzenými. Ako keď ste boli dieťa. Tak prečo sa na chvíľu nestať opäť dieťaťom? A na záver. To že sa hanbíte, to viete alebo lepšie povedané cítite len vy. Okolie to nemusí vidieť ani vedieť. Nemusíte byť dokonalý. Ani sa o to nesnažte. Len tak budete opäť sám sebou. A spokojný!