Trpím hanblivosťou až sociálnou fóbiou

Mám taký problém, že trpím strašnou hanblivosťou alebo skôr sociálnou fóbiou a už neviem čo mám robiť, pretože kvôli tomu nemám kamarátov, priateľa ani prácu. Dokonca ani telefón nezdvíham keď mi niekto volá. Keď sa mi niekto prihovorí tak sa len roztrasiem a neviem čo povedať, úplne sa mi zmení hlas a ja začnem koktať. Ani sa mi nemusí nikto prihovoriť, stačí keď vstúpi do miestnosti a ja začnem byť nesvoja a stíchnem, zrazu mám úplné prázdno a nedokážem nič povedať, nič ma nenapadá. Ešte keĎ sa ma niekto niečo opýta tak odpoviem jednoslovne ale to je všetko, keď poviem náhodou niešo dlhšie tak potom len rozmýšľam, že čo som to povedala a čo si o mne pomyslel a cítim sa trápne a na dotyčného sa bojm čo i len pozrieť aby sa ma neopýtal ešte niečo. A tak podobne. Ja by som dokázala sa prekonať a prehovoriť, to by mi vôbec nerobilo problém, len problém je v tom, že ja neviem čo povedať, nejak mi prestane pracovať mozog alebo ja neviem, koľkokrát som chcela niečo povedať, bola som celkom v pohode,odhodlaná ale nič ma nenapadalo. Toto trvá niekoľko rokov, začalo sa to na základnej. Dôvod bude asi ten, že môj otec je alkoholik, takže som prežila veľmi ťažké detstvo... Vedeli by ste mi prosím vás niejako poradiť? Psychológovi nechcem ísť.

Otázka

Trpím hanblivosťou až sociálnou fóbiou

Odpoveď

Problém, ktorý popisujete, je v poslednej dobe dosť častý. Ťaží najmä mladých, ale ani starší ľudia nie sú výnimkou. Hovoríte, že ste veľmi hanblivá, ba dokonca, že tŕpite sociálnou fóbiou. Sociálna fóbia sa prejavuje najmä silnou úzkosťou v rozličných sociálnych situáciách. To, či sa jedná o sciálnu fóbiu alebo nie by najlepšie vedel zdiagnostikovať lekár - psychiater. Od svojich rodičov dedíme vlohy k tzv. extrovertovanosti alebo introvertovanosti. Extroverti sú ľudia spoločenskí, zhovorčiví, sebavedomí. Na druhej strane introverti sú utavretejší, hovoria menej, neradi sú stredom pozornosti. Je viac ako pravdepodobné, že patríte práve k týmto ľuďom. Ak sa k tomu pridružia negatívne skúsenosti súvisiace s výchovou (napríklad v rodine alkoholika), potom sa môže prehĺbovať izolovanosť a neistota v medziľudských vzťahoch. Spúšťačmi sociálnej fóbie môžu byť ale aj nadmerná hanblivosť spojená s nedostatkom sebavedomia. Toto sa mi na prvý pohľad vidí aj u vás ako príčina vašich ťažkostí. Nedostatok sebavedomia. Strach z toho, že ste iná, ako ostatní ľudia. Ak hovorím iná, myslím tým naozaj iná. Ste jediná na svete, ste originál. Všetko čo robíte, ako sa správate, ako myslíte a cítite je len a len vaše a len vy môžete rozhodnúť, či je to takto dobré alebo zlé. Nenechajte sa zneistiť tým, že iní ľudia majú na veci iný názor. Nechcite byť niekým iným. Uvedomte si, že vaša hodnota je práve v inakosti. Nebojte sa prejaviť sa, dávajte voľný priechod vaším emóciám. Žijete svoj život, a to, čo hovoríte, robíte alebo prežívate je určite správne, nech si hovorí kto chce čo chce. Opakujem znovu, ste jedinečná bytosť a nemusíte sa obávať konať a správať podľa seba. PODĽA SEBA , nie podľa toho, čo si druhí myslia, že by ste mali urobiť. Tým, že sa vyhýbate kontakom, sa vaša izolovanosť len zvyšuje. Toto nie je cesta. Nie ste sama, koho hocikedy nanapadne téma na rozhovor. Cítite sa trápne. Prečo to jednoducho nepoviete a tým uvoľníte nahromadené napätie z ticha? Povedzte napríklad: "Vôbec ma nenapadá, o čom by sme sa mohli rozprávať!" - ale práve v tej chvíli ste už začali. A rovnako by ste nemali riešiť ani to, či to, čo ste povedali je správne, alebo nesprávne, čo si kto pomyslí! Dôležité je, že je to VAŠE. Na nič sa nemusíte hrať, buďte prirodzená. Sama sebou. Nie je jednoduché naraz meniť zaužívané stereotypy, ale predpokladám, že tak ako väčšina ľudí aj vy sa pohybujete v kruhu blízkych ľudí, kde to pre vás nie až také dramatické. Pokúste sa to, o čom som hovoril začať uplatňovať najskôr tam. V rodine, medzi dobrými známymi a priateľmi. Nebude to zo dňa na deň. A ak by ste našli odvahu ísť k psychológovi (už ste ju v podstate našli tým, že ste mi napísali), mohli by ste spoločne hľadať cesty k vašej prirodzenosti. A na záver - čo z toho, čo som vám napíasal skúsite ako prvé, aby ste sa cítili aspoň o máličko lepšie? Aby ste si mohli viac veriť a byť istejšia?