Nevládzem niesť na ramenách problémy, ktoré sú doma, ktoré mám ako dospievajúca žena, nevládzem pracovať a zároveň sa po nociach učiť

Mam 21 rokov a som studentka VŠ. Doposial som nemala ziadne vyrazne problemy, ale v poslednej dobe (cca 3 mesiace) mam pocit akoby som stracala zmysel vsetkeho, co robim. vyrastala som v rodine, ktora mala svoje problemy, najma financne (kt pretrvavaju a zhorsuju sa), nikdy som nemala dobry vztah so starsi bratom, ani s rodicmi, ale som velmi nekonfliktny typ, takze nikdy neboli z mojej strany ziadne hadky ani nic podobne. hadky boli vzdy len medzi rodicmi. moj brat v 18tich usiel z domu, zacal drogovat. teraz ma 24r, byva doma, pracuje u znameho a pravdepodobne uz nedroguje, ale je zavisli na hracskych automatoch, z coho pramenia dalsie financne problemy. ako studentka nie som casto doma, takze sa ma akoby tieto problemy netikali, ale citim velky tlak zo strany mamy a mladsej sestry, ktore chcu aby som bola doma (myslim, ze moji rodicia spolu komunikuju len vtedy). no naopak ja sa snazim byt co najviac nezavisla, zarobit si svoje peniaze, zariadit si svoj zivot, co sa mi aj darilo. nehovorim o nicom velkom, predsa len pracujem popri skole, ktora je dost narocna. moj problem je v tom, ze uz nevladzem. nevladzem niest na ramenach problemy, ktore su doma, ktore mam ako dospievajuca zena, nevladzem pracovat a zaroven sa po nociach ucit do skoly, a pri tom byt oporou svojmu okoliu. no zaroven sa nemozem a nechcem rodine ani blizkym osobam otocit chrbtom. takato situacia trva uz 2 roky, som z toho vycerpana a neviem najst vhodne riesenie. neviem sa motivovat k dalsej praci, k uceniu, nema to pre mna uz ziadny vyznam. kvoli povinnostiam som casto spavali 4 - 5 hodin, teraz som schopna prespat aj 2 dni, pretoze je to velmi jednoduche. nemusim nic riesit, ale takymto sposobom len stracam to, co som si "vybudovala" za tie 2 roky. potrebujem poradit, ako mam nacerpat novu chut do zivota, pretoze vsade, kde sa pohnem, caka na mna nieco depresivne, pesimisticke, nieco, co len komplikuje beztak zlu situaciu.

Otázka

Nevládzem niesť na ramenách problémy, ktoré sú doma, ktoré mám ako dospievajúca žena, nevládzem pracovať a zároveň sa po nociach učiť

Odpoveď

Koľko ľudí, toľko osudov, natíska sa mi do mysle, keď čítam váš príbeh. Nie je to jednoduché, keď aj pri čítaní sa objavuje skôr smútok ako radosť. Určite nie ste typická rodina, no bohužiaľ v súčasnosti pomerne častá. Divoké životné tempo, honba za zárobkom, málo užitočne stráveného času s najbližšími - aj to je vizitka súčasnosti. Kto sa má v tom "blázinci" potom vyznať!? Ale aj napriek tomu drvivá väčšina z nás v tom akosi dokáže chodiť. A ja si myslím, že sem by som kľudne mohol zaradiť aj vás. Akosi spontánne unikáte z "nezdravého" prostredia, aby ste si tým, zachránili svoju "kožu. A robíte dobre. Ak sa niekomu zdá, že máte povinnosť byť doma a žehliť to, čo vaši rodičia nedokážu, tak sa mýli. Rozhodli ste sa postaviť sa na vlastné nohy, zarobiť si na štúdium a dokončiť školu. Ste odvážna, ale odvážnemu šťastie praje. Vôbec by ste nemali mať výčitky, či pocity viny za to, že chcete žiť svoj vlastný (a kvalitnejší ) život. Vôbec sa vám nečudujem, že už nevládzete vyťahovať horúce gaštany z ohňa. Aj keby ste ako chceli, aby sa rodičia zmenili, aby zlepšili komunikáciu a vzťahy so všetkými, nebudete úspešná, pokiaľ to nebudú chcieť oni sami. A oni sami by mali urobiť to, čo teraz robíte vy. Vyhľadať pomoc a hovoriť o svojom probléme. Ale úspech môžu dosiahnuť , len keď budú chcieť! Z vašich slov cítim, že máte pocit, akoby ste sa odvracali od vašich blízkych chrbtom. Na prvý pohľad by to tak mohlo vyzerať, ale povedzte mi (si), čo by vám alebo vašim blízkym pomohlo to, keby ste sa aj vy zosypali? Naopak, tým, že sa usilujete o svoju nezávislosť pomáhate im ďaleko viac ako by sa zdalo. Len sa nesmiete nechať dotlačiť k tomu, aby ste "problémy sveta niesli na svojich ramenách!!!" To by bolo to najhoršie čo by ste mohli urobiť. teraz by ste mali v prvom rade naozaj celkom racionálne, vecne a zrozumiteľne povedať si, čo je pre vás a Váš život dôležité. Skúste si sformulovať kratučký zoznam hodnôt. Aké sú? Čo musíte urobiť, aby ste boli opäť najmä psychicky, ale aj fyzicky schopná zvládnuť školu, ktorá predstavuje vašu budúcnosť? Nesmiete to vzdávať. Ak nájdete v sebe dosť síl na zmenu, o ktorej hovorím, o krátku dobu uvidíte, že sa opäť začínate tešiť zo života, že sa usmievate na ľudí vo vašom okolí, možno si nájdete aj priateľa, ktorý by vám mohol byť oporou. Len sa začnite usmievať!