Priateľ mi čoraz viac vyčíta, že chodím málo ku nemu, prípadne, že sa k nemu nenasťahujem

Mam 18 rocnu dceru, je v tretom rocniku, a je dost konfliktna. Prezivam s nou burlive obdobie, obcas mam pocit, ze sa na nu vykaslem. No a mam aj priatela, uz niekolko rokov, velmi si nesadli, preto nebyvame spolu. A tu je problem, priatel mi coraz viac vycita, ze chodim malo ku nemu (tak 2x do tyzdna), pripadne, ze sa k nemu nenastahujem, vnima situaciu tak, ze dcera je uz dospela (ku tomu aj nevystata), a ja by som sa uz konecne mohla ku nemu nastahovat, uz ho nebavi takyto zivot, mysli si, ze je u mna na poslednom mieste, a ja mam nervy v kybli. O dceru mam starost aj strach, sucasne mi zalezi aj na priatelovi, u neho vsak nemam pochopenie s problemami okolo dcery, ja nestiham chodit do prace, v ktorej koncim o siestej vecer, sucasne dohliadat na dceru a sucasne chodit aj za priatelom, som uz z toho vsetkeho utahana, velmi, citim uzkost, napatie a neviem, co dalej. Priatel moje problemy nechce vidiet, vravi, ze si za nich mozem sama, on by to vsetko riesil radikalne, a viac o tom nedebatujeme, nechce, nepripusta, dcera ma nici, jej otec nezije, a tak na nu som uplne sama, co sa da v tejto popletenej situacii robit? - problemy s dcerou - problemy s priatelom - do roboty si chodim asi oddychnut a na viac uz nemam cas ani silu.

Otázka

Priateľ mi čoraz viac vyčíta, že chodím málo ku nemu, prípadne, že sa k nemu nenasťahujem

Odpoveď

Ste v zložitej situácii. S kým byť? Komu neublížiť? Chcete byť aj s dcérou aj s priateľom. V psychologii sa takáto situácia nazýva konflikt priblíženie priblíženie.Dôsledkom nevyriešenia konfliktu je potom celkové sklamanie, stres, frustrácia. Ved to aj takto popisujete - cítite sa uťahaná, cítite napätie a úzkosť a neistotu! Priateľ vám vyčíta, že sa o dcéru staráte. On by to riešil radikálne! Ako? Navrhol vám niečo? Vy ste si našli priateľa (alebo on si našiel vás - na tom teraz nezáleží) a keď budem počítať spolu s vami už je to niekoľko rokov - koľko? Dva? Tri alebo štyri? Koľko rokov mala vtedy vaša dcéra? A čo bol dôvod toho, že si \"nesadli\" ? Problémy nestačí len registrovať, treba ich riešiť. A najlepšie hneď v začiatkoch. Neviem, aký má vaša dcéra dôvod, že sa s ňou žije ťažko. Ale vy by ste to mohli vedieť! Keby som sa opýtal vašej dcéry, v čom je taký naj, naj dôvod, že si s vami nerozumie, čo by povedala? Najlepším riešením pre vás by bolo urobiť pragmatické dohody o vzájomnom fungovaní, vzájomnej komunikácii. Dohodnúť si presné pravidlá, a snažiť sa ich dodržiavať. Je zrejmé, že takto ako to robíte to nefunguje. Navrhoval by som v každom prípade rozhovor s dcérou. Možno ste to už skúšali, ale to neznamená, že to nemáte skúsiť opäť! A čo váš priateľ? Na kom mu záleží najviac? Myslí viac na seba alebo na vás? Akosi mi až príliš vadí, že najviac vnímam jeho záujem, aj za cenu, že by ste opustili dcéru. Láska vyžaduje aj určitú dávku tolerancie, prináša určite aj trochu nepohodlia. Ale určite nie kladenie podmienok. A tie ja tam cítim. To určite nie je dobrý spôsob. Sofiina voľba! Miesto toho, aby vám pomáhal, máte problémy ešte aj s ním. Mal by vás podržať, podporiť. Aj keď máte právo na svoj vlastný život, určite ste najprv dobrá mama. A ľúbite svoju dcéru. A to by mala vedieť aj ona. Ale ak budete chcieť tento zakuklený problém rozmotať, budete potrebovať ochotu vás všetkých. A k tomu vám držím prsty. (P.s. vyhľadajte pracovisko psychológa na úrade práce).