Cítim sa izolovaná od sveta, nemám prácu, chcem zmeniť myslenie

Mam 33r., dlhsie sa liecim na depresie, navstevujem psychiatricku, teraz mam smutne obdobie, citim sa izolovana od sveta, nemam pracu, a hladala som si psychologicku, chcela som preklenut to obdobie, zmenit myslenie, nejak si pomoct aby som neupadala a neuzavierala sa smerom k aktivite, chuti do zivota, aby som svoj zivot mala viac vo svojich rukach. Myslela som si, zeby mi to mohlo pomoct, ale uz ten pocit nemam. Neviem cim to je, ci ja robim chybu alebo hladat dalej, no uz nemam chut sa zverovat nikomu. Zacala som chodit naraz k dvom psychologickam, ze sa rozhodnem, lebo kazda inak pracuje, jedna na mna chrlila vela ze som nestacila odpovedat, a take je to proste nic z toho nemam. Druha zase najrpv sa zdalo ze fajn, davala dobre otazky, ale zase nic. Cize stojim na jednom mieste a trapim sa, necakam vela, ale ze sa bude viac pytat, ze sa niekam dostaneme, ze nebudem robit chyby ktore som doteraz robila vo vztahoch. Lenze ja neviem niekedy co hovorit, a ona sa nepyta, nerozobera, proste si vypocuje nieco, nieco poznamena a to je vsetko. Cakam na dalsie sedenie az tri tyzdne a nema to zmysel, a dalej sa topim teraz v depresii. Kedy je cas nechat terapiu tak??robim ja chybu?kde a ako hladat ..?Chodila som v minulosti na terapie ale malo to zmysel. Som sklamana teraz. Urcite ak by mala terapia zmysel necitim sa dnes tak ako sa citim. Co s tym?

Otázka

Cítim sa izolovaná od sveta, nemám prácu, chcem zmeniť myslenie

Odpoveď

Dnešná doba je naozaj veľmi náročná na každodenný život. Mnoho z nás si veľmi často myslí, že musíme podávať 100 percentný výkon vo všetkých smeroch, prepíname svoje sily, nemáme čas na oddych a vypnutie a potom sa na nás všetko sype ako domček z karát. Veľmi často situáciu zhoršujú objektívne príčiny napríklad to, že nemáte prácu. Oceňujem vašu odvahu, že ste sa nebáli vyhľadať psychiatrickú pomoc a hľadali ste aj psychológa. Bohužiaľ veľmi vám psychologičky nepomohli. Obidve pracovali iným spôsobom, vy by ste ale potrebovali niečo iné. Ani trojtýždňový interval vám nevyhovuje. Súhlasím s vami, je to veľmi dlhá doba. Je mimoriadne dôležité, že sa nechcete izolovať, že chcete byť aktívna, že chcete držať opraty života vo svojich rukách. Aj keď sa vám to možno nepodarilo ako ste si predsavzali, nevzdávajte to. Pokúste sa byť aj naďalej aktívna, športujte. Najlepšie by bolo skombinovať šport a spoločnosť ľudí - fitnescentrá, zumba, Pilates, alebo obyčajná turistika, či napríklad aj kolieskové korčule, prípadne iné. Čo ešte? Napadá vás niečo?
Aké otázky ste očakávali od psychologičky? Na čo bola zvedavá? Posúvali ste sa aspoň na začiatku ďalej? Hovoríte o vzťahoch. To je to čo vás ťaží? Ak máte pocit, že terapia je neúčinná, kľudne ju prerušte, alebo ukončite. Ale nevzdávajte to. Každý z nás robí chyby. Nikto nie je dokonalý. V minulosti ste ale chodili niekde na terapie a boli ste spokojná? Prečo tam nezájdete opäť? Položím vám otázku - ak si predstavíte, na stupnici od 0 do 10 kde 0 je cítim sa šťastná a 10 cítim sa veľmi nešťastná, kde by ste boli? Nepoznám vašu odpoveď takto na \"diaľku\" ale pokúste sa zamyslieť a urobiť niečo, čo ste možno ešte doteraz neurobili, čo by vás nemuselo stáť ani veľa námahy ale čo by vás posunulo aspoň o jeden stupienok k nule (cítim sa šťastná). Čo to bude? (Len nehovorte , že neviem. - to je až príliš jednoduché na to, aby človek zmenil svoje správanie a prežívanie...) Ak ste našli odpoveď, tak to skutočne urobte. A keď si predstavíte, že už ste to urobili, čo myslíte, ako by ste sa cítili. Ako sa cítite teraz? A čo bude nasledovať ako ďalší krok? Chcete mi o tom napísať? A poznámka na záver. Nemusíme byť sto percentní. A ak chceme byť šťastní mali by sme si zapamätať, že šťastie je 99% driny a len 1% šťastia.