Počas skúškového obdobia mám pocit beznádeje, úzkosti, že nič neviem, nič nedokážem

Neviem kde zacat skor. Mam 20rokov a zacal som chodit na vysoku skolu 1.rocnik. Moj problem spociva ani neviem sam kde lebo pride to na mna a po chvili to zas odide. Jedna sa o toto. Teraz mam skuskove obdobie v skole, klasicke skuskove obdobie ako mava kazdy, ale nie kazdy ho dokaze v pohode zvladat. Moj problem spociva v tom ze v niektore momenty ako je napr tento sa stane ze na mna dolahne vsetko zle z daneho predmetu a zacnem sa prepadavat a padat a padat smerom dolu. Cela skuska mi pride ako naproste neriesitelna, pocitujem pocit beznadeje, uzkosti, ze nic neviem, nic nedokazem, myslienky ze ked teraz zakopnem tak to pojde uz len dolu vodou, ze nato skolu nemam, neviem co na tej skole vobec robim, ze nie je pre mna a mnoho dalsich negativnych veci. Po chvili ked to vo mne vyvrcholi slzami tak potom sa to jak keby dalo do "normalu" ale to sa iba tak zda, niekedy taketo stavy na mna pridu aj 3x za den. Vzdy pridu a odidu ale zakazdym ma uplne rozhadzu taketo stavy pretrvavaju u mna aj tyzden pred skuskou (od doby ked sa zacnem na nu ucit). Taketo stavy nemam prvy krat. Pozorujem ich u seba uz davnejsie ale neboli take intenzivne ako teraz, ani popoludnie v prirode mi nepomaha, najlepsie by bolo uz keby sa skoncilo skuskove obdobie ale to este niaku dobu potrva a potrebujem vediet daky sposob ako ho prezit, Vraj sa tomu hovori syndrom vyhorenia.

Otázka

Počas skúškového obdobia mám pocit beznádeje, úzkosti, že nič neviem, nič nedokážem

Odpoveď

Ste vysokoškolák. Vysoká škola kladie mimoriadne vysoké nároky najmä na psychiku. Ale predpokladám aj to, že keď ste sa dostali na vysokú školu nebolo to pre vaše "modré oči". Alebo sa mýlim? skôr si myslím, že ste museli študovať primerane aj na strednej škole, absolvovali ste prijímacie skúšky (alebo boli ste prijatí aj bez nich)a vaše schopnosti by mali postačovať na vysokú školu. Hovorím obecne o vysokej škole, pretože neviem na akú chodíte vy, ale v konečnom dôsledku to ani nie je podstatné. Psychické nároky sú podobné všade. Nemyslím si, že váš problém je o vyhorení. Skôr si myslím, že je to o vašej zodpovednosti a sebavedomí. Každá skúška je vlastne stresovou situáciou. Stres ale nemusí pôsobiť len v negatívnom zmysle, existuje aj tzv pozitívny stres, ktorý nás núti a pomáha k lepším výkonom. V štruktúre vašej osobnosti zohráva pravdepodobne zodpovednosť veľkú rolu. Viete, že každá skúška vás posúva bližšie k budúcemu povolaniu a k ekonomickej nezávislosti. Nechcete pravdepodobne sklamať nie len seba, ale ani rodičov či iných blízkych ľudí.To môže zväzovať ruky. Ak sa k tomu pridruží aj menej sebavedomia, potom je výsledok taký aký je. Neveríte si, hoci sa učíte. Pochybujete o sebe, a pritom prešli ste predsa strednou školou, zmaturovali ste a podobne. Viete už, že ak sa učíte, dokážete sa veci naučiť a v pravej chvíli si naučené aj vybaviť. Možno by vám mohlo pomôcť aj poznanie toho, že pamäť má schopnosť tzv.ochranného útlmu. O čo ide? Je známe, že ak sa človek niečo naučí, vštiepi si to do pamäti, tam si to podrží a naučené si v čase potreby vybaví. Máme však tendenciu zabudnúť skôr to, čo sme si už vybavili z pamäti ako to, čo v pamäti ostáva. A potom, ak sa naučíte veľa materiálu, ten sa ukladá vo vašej pamäti a tam je odložený ako trezore až do chvíle, keď to budete potrebovať - vytiahnete si otázku. Preto môžete mať pocit, že nič si nepamätáte, nič neviete. Určite ste to už veľakrát zažili. Takže pocit, že si nič nepamätám , že nič neviem je vlastne dôkaz toho, že viete veľa materiálu a podvedome si ho nechcete vybaviť, aby ste ho nezabudli! A možno budete so mnou súhlasiť ak poviem, že ak by ste sa naučili povedzme len jednu otázku, dokázali by ste si ju kedykoľvek pripomenúť - to preto, lebo tu nie je potrebný ochranný útlm. Teda aby som to nejako uzavrel - čím viac sa naučíte, tým väčší pocit, že to neviete, s tým je spojená vaša neistota a nedôvera v seba a tak ďalej. Začnite si veriť. A najlepšie hneď teraz!