Cítim strašnú úzkosť a neviem ako to mám zvládnuť
Otázka
Cítim strašnú úzkosť a neviem ako to mám zvládnuť
Odpoveď
Úzkosť je veľmi nepríjemný pocit, ktorý sa objavuje náhle bez konkrétnej príčiny. Na rozdiel od strachu, kde je príčina väčšinou jasná. Úzkosť sa vtiera do nášho vedomia a niekedy nás úplne paralyzuje. Zhoršuje prežívanie, objavuje sa neurotická nadstavba - človek nevie zaspať alebo budí sa, nechutí mu jesť, súčasne sa objavujú bolesti hlavy a podobne. Rád by som vám poskytol niekoľko rád. Najdôležitejšie čo môžete urobiť je, nebáť sa toho, že sa objaví úzkosť. Prestaňte sa báť. Úzkosť je len pocit a pocity samotné neubližujú. Nezľaknite sa, ak sa úzkosť objaví. Objaví sa, ale nakoniec sa rozplynie - zmizne. Nebojujte s ňou. Nekoncentrujte sa v mysli na úzkosť. Ak sa už dostaví, najjednoduchšie čo môžete urobiť je začať zhlboka dýchať a zamerať svoju pozornosť na niečo veľmi príjemné alebo pre vás významné (môže to byť príjemný zážitok z minulosti, predstava obľúbenej farby, hudobnej skladby, prípadne to môže byť aj nejaký konkrétny človek, ktorý vám je blízky, ktorého milujete). Pokúste sa dospieť k tomu, že sa nebudete zaoberať myšlienkou na úzkosť! Prestaňte si ju všímať. Úzkosť nie je niečo trvalé. Tak ako sa objaví, tak sa aj stratí. V čase ak práve necítite úzkosť by ste sa mohli pokúsiť natrénovať čo robiť, ak sa úzkosť dostaví.Naučte sa zhlboka dýchať. Naučte sa relaxovať. Relaxujte! Najlepšie sa cvičí, keď je strach malý. Úzkostné ataky najčastejšie sprevádza zrýchlený dych či zrýchlený tep. Naučte sa pokojne dýchať. Dýchajte pokojne! Pekne zhlboka. Najlepšie tak, aby nádych a výdych bol v pomere jedna ku dvom. To znamená ak sa nadýchnete na dve doby, vydychujete na doby štyri. Až do úplného vyprázdnenia pľúc. Dýchajte zhlboka bránicou. A popri tom si môžete predstavovať príjemné, pekné a pozitívne veci.
To, že brat sa liečil na psychiatrii ešte neznamená, že pôjdete aj vy v jeho šľapajách! Pre váš dobrý pocit alebo väčšiu istotu by som vám však odporučil aby ste vyhľadali psychologickú pomoc či už u klinického psychológa alebo u poradenského psychológa, ktorého môžete nájsť na hociktorom úrade práce sociálnych vecí a rodiny.
