Pociťujem veľa stresu a úzkosti keď som v spoločnosti ľudí
Otázka
Pociťujem veľa stresu a úzkosti keď som v spoločnosti ľudí
Odpoveď
Zaujal ma váš problém, pretože s podobnými otázkami sa na mňa obracia viac ľudí. Stručne si zrekapitulujme váš problém. Trpíte tým, že pociťujete veľa stresu a úzkosti, keď ste v spoločnosti ľudí - v reštaurácii, v práci a podobne. K tomu sa ešte červenáte a trasú sa vám ruky a - samozrejme, že vám to vadí. Skôr, než sa pokúsim dať vám konkrétnu radu pozrime sa na to, čo úzkosť vlastne je a kde sa v nás berie?
Úzkosť je v podstate reakcia organizmu na neznámy podnet. Ak sa objaví úzkosť je to preto, že úzkosť akoby oklamala mozog a simuluje pocit ohrozenia. A vy strácate chuť do jedla, začervenáte sa. Neviem, akým spôsobom ste sa už pokúšali tento svoj problém riešiť. Možno ste vôbec nemysleli na to, kedy to všetko vlastne začalo? A ako to vyzeralo predtým? Čo ste vtedy robili ináč? Darilo sa vám zvládnuť situácie, ktoré teraz nezvládate? Čo vám pomáha a čo naopak nepomáha vôbec? A čo je s vami medzitým?
Pokúste sa na tieto otázky odpovedať. Odpovedzte si a pomôžte mi pochopiť váš problém komplexnejšie. (viem, že reálne mi nemusíte odpovedať, ale ak si predstavíte, že odpovedáte inému človeku - psychológovi, bude to oveľa jednoduchšie). Skúste to teraz! Sadnite si pohodlne na príjemné, pokojné miesto v byte a odpovedzte si. Ale okrem toho by som vám rád poskytol niekoľko ďalších návodov. Najdôležitejšie čo môžete urobiť je, nebáť sa toho, že sa objaví úzkosť. Je to len pocit a pocity samotné neubližujú. Nezľaknite sa, ak sa úzkosť objaví. Objaví sa, dosiahne vrchol ale nakoniec sa rozplynie. Nebojujte s ňou. Nekoncentrujte sa v mysli na úzkosť. Ak sa už dostaví, najjednoduchšie čo môžete urobiť je začať zhlboka dýchať a zamerať svoju pozornosť na niečo veľmi príjemné alebo pre vás významné (môže to byť príjemný zážitok z minulosti, predstava obľúbenej farby, hudobnej skladby, prípadne to môže byť aj nejaký konkrétny človek, ktorý vám je blízky, ktorého milujete). Napadá ma analógia z ošetrenia u stomatológa. Niektorí pacienti prežívajú veľkú úzkosť, už keď len idú na ošetrenie. Nehovoriac, akú úzkosť prežívajú v zubárskom kresle. Dôsledkom je, že \"prestanú dýchať\" následkom čoho sa prehĺbi nepríjemný pocit teraz už aj z dôvodu nedostatočného okysličenia mozgu. Ako tomu pomôcť či predísť? Začať zhlboka dýchať a robiť to tak, ako píšem vyššie. Urobte si láskavosť a pokúste sa dospieť k tomu, že sa nebudete zaoberať myšlienkou na úzkosť !(ľudí v reštaurácii, kolegov na poradách, pocit začervenania. . . ) Prestaňte si ju všímať. Úzkosť nie je niečo trvalé. Tak ako sa objaví, tak sa aj stratí. Proste príde (no a čo!) a stratí sa (ak sa ňou prestanete zaoberať ) V čase ak práve nie ste v situáciách vyvolávajúcich úzkosť by ste sa mohli venovať fyzickej aktivite - aj keby to mali byť len prechádzky. Pri fyzickej aktivite sa do krvi vyplavuje endorfín, ľudovo nazvaný hormón šťastia. Cvičte! Relaxujte! Na zmiernenie ´úzkosti sú vhodné aj relaxačné techniky. Naučte sa relaxovať v čase, keď práve necítite úzkosť. Najlepšie sa cvičí, keď je strach malý. Úzkostné ataky najčastejšie sprevádza zrýchlený dych či zrýchlený tep. Naučte sa pokojne dýchať. Dýchajte pokojne! Pekne zhlboka. Najlepšie tak, aby nádych a výdych bol v pomere jedna ku dvom. To znamená ak sa nadýchnete na dve doby, vydychujete na doby štyri. Až do úplného vyprázdnenia pľúc. Dýchajte zhlboka bránicou. A popri tom si môžete predstavovať príjemné, pekné a pozitívne veci. Nenechajte sa zneistiť ani tým, že cítite, ako vám stúpa červeň do tváre. Tento zdanlivý handicap vás môže urobiť v očiach iných ľudí zaujímavou a príťažlivou. Tak prečo to nevyužiť?