Je možné, aby si človek ako ja vytvoril plnohodnotný partnerský vzťah?

Je možné, aby si človek ako ja vytvoril plnohodnotný partnerský vzťah? Mám 30 rokov. Od detstva sme aj so súrodencami boli dosť pod dohľadom rodičov, myslím tým - až prílišným dohľadom. Nikam sme nesmeli chodiť - ale ani oni s nami nikam nechodili. Postupne sa z nás stali samotárske typy, ktoré majú len zopár priateľov. Nikdy som nebola typ, ktorý sa dokáže baviť s hocikým o hocičom a pohodlne sa cítim len v spoločnosti ľudí, ktorých už dobre poznám. Veľký problém mi robí zoznamovať sa s novými ľuďmi, zapadnúť do kolektívu. Veľmi by som aj chcela, ale neviem ako a hlavne si absolútne neverím, mám pocit, že aj keď niečo rozprávam, nikto ma nepočúva, nevníma. V puberte som nikdy nebola súčasťou nejakej partie kamarátov, ktorí by podnikali spoločné akcie. Neboli sme zo strany rodičov vedení k nijakému športu alebo koníčku, kde by sme sa stretávali s novými ľuďmi a samej ma nikdy nič také nenapadlo. Teraz si uvedomujem, že to bola chyba a v mojom veku sa s tým už len ťažko začína. Mám len zopár kamarátok a aj s tými je kontakt v poslednom čase veľmi sporadický, keďže už všetky majú rodiny, deti, povinnosti a ja akosi do toho už nezapadám. A cítim sa preto sama. Aj s mužmi som \"začala\" neskoro. V dvadsiatke som bola zo seba strašne zakomplexovaná, postupne sa to zlepšovalo. Mala som 27 rokov, keď som si 1x začala niečo s mužom. Bolo to krátke, 4 mesiace. Skončil to on, nebavilo ho to so mnou. O rok prišiel niekto ďalší a malo to podobný priebeh, po 5 mesiacoch to skončil, lebo mal pocit, že to beriem príliš vážne a on to ak necítil. Myslím, že viem v čom je problém. Potrebujem cítiť, že niekomu na mne záleží, potrebujem počuť od niekoho pekné slovo, povzbudenie. A keďže sa mi ničoho takého nedostalo či už od rodičov, kamarátov, tak sa vždy príliš upnem na niekoho, kto sa mi zapáči a hneď z toho robím \"lásku až za hrob\". Nemyslím tým, že by som mužov \"uháňala\", vyznávala im lásku na druhom rande, to nie, ale veľmi rýchlo som si z nich urobila stredobod svojho života. Možno preto, že celý život som sama, že mi stále niečo chýba a hlavne teraz, keď už som vo veku, že mi "tikajú" biologické hodiny a ja mám pocit, že mi uchádza vlak. Je možné, aby sa tak citovo "neusporiadaná" osoba, dala "dokopy" a vedela si vytvoriť normálny vzťah? ( Inak manželstvo našich rodičov je úplna katastrofa. Posledných 5-6 rokov vedľa seba len bývajú. Predtým sa spolu aspoň normálne rozprávali, teraz už ani to.)

Otázka

Je možné, aby si človek ako ja vytvoril plnohodnotný partnerský vzťah?

Odpoveď

Tón vašej otázky je dosť pesimistický. Keď som si ju prečítal, predstavil som si veľa mladých žien, ktoré podobne ako vy žijú bez partnerského vzťahu. Takže so svojim problémom nie ste sama. Keď ste o sebe písali v úvode vašej otázky uvedomil som si, že pravdepodobne ste žili v uzavretej rodine nielen vo vzťahu k okoliu, ale aj v rodine dvoch introvertov - ľudí uzavretých aj osobnostne. A predpokladám, že aj vy ste jednak túto uzavretosť čiastočne po rodičoch zdedili a formovali vás aj výchovou. Preto sa vnímate ako typ samotára, neveríte si, málo málo sebavedomia. Odtiaľ pramení váš pocit, že keď niečo hovoríte, nikto vás nepočúva, nevníma! Naozaj nikto? Nie je to len vaša zobecňujúca generalizácia? Je možné, že vo vašom okolí sú naozaj ľudia, ktorí vás nemusia počúvať, ale to je vcelku normálne. A sú aj ľudia, ktorí vás určite počúvajú a nielen to, ste im sympatická, ba najskôr sa aj páčite. Naša mentalita je bohužiaľ taká, že voči sebe sme až príliš kritickí ale okolie posudzujeme lepšie. A akoby sme chceli byť dokonalí. Bez chyby. Zdá sa nám, že naši priatelia alebo známi, ktorí sú iní sú na tom lepšie. Vždy sa nám zdá lepšie to, čo nemáme, čím nesme. Ale nikto z nás nemôže byť niekým iným. Neboli by sme to my sami. Každý z nás je originál, a originály sú najcennejšie diela. Takže ak prijmete túto myšlienku potom ste naozaj cenný človek. Kto to o vás vie keď ani vy ste si to možno o sebe až doteraz neuvedomili? Dajte ľuďom príležitosť spoznať vás. Choďte medzi ľudí. Len sa neuzatvárajte sama doma! Každý z nás upúta niečim iným, niekto tým, že je veľmi živý, iný tým, že je naopak kľudný. To čo je najhlavnejšie je, aby sme vždy ostali tým, kým sme. Aby sme boli autentickí. Ak máme chuť plakať, plačme, ak sa chceme smiať, smejme sa. Buďte aj vy autentická, robte veci tak, ako vám je to príjemné a nie tak, ako by to možno robili iní ľudia. Aj to platí aj vo vzťahu k mužom. Nevyčítajte si, že od vás odišli. Máte novú príležitosť stretnúť niekoho, kto s vami zostane. Preto, aká ste. Nepotrebujete hrať "divadielko" aby ste sa páčili. Ak sa máte páčiť či zapáčiť, zapáčite sa práve preto, že ste iná ako všetky ostatné! Píšete, že viete v čom je problém. Áno, potrebujete niekoho, kto vás bude mať rád a koho aj vy budete mať rada. Kto vám povie pekné slovo, podporí. Zamysleli ste sa nad tým, či robíte niečo preto, aby sto to dosiahli? Alebo sa niekde v kúte ľutujete! Ak sa vám doteraz nepodarilo zariadiť si život podľa vašich predstáv, pravdepodobne niečo robíte zle! Čo je to? Čo by ste mohli urobiť najmenej, aby to bolo iné ako doteraz? Čo najmenej by mohlo byť iné s vami? Kto by si to všimol ako prvý? Čo bolo iné vtedy, keď ste sa prvýkrát zoznámili s mužom? Čo tomu predchádzalo? . . . Veľa otázok, na ktoré očakávam, že si odpoviete. Ja viem, samota je veľmi nepríjemná. Ale aj tá sa dá prekonať. Skúste porozmýšľať aj nad tým, aké sú miesta, kde sa ľudia najčastejšie zoznamujú. Napíšte si zoznam činností, ktoré by ste mohli robiť. Skúste si prečítať knihy, ktoré sávajú veľmi praktické rady - niečo ako "kuchárka". Napadá ma súbor kníh Dalea Carnegiho - napríklad: Jak získavať přátelé a púsobit na lidi, alebo Jak se radovat ze života a z práca, alebo, Úspech si ty. . . Odporúčal by som vám, aby ste čo najskôr, najlepšie hneď po prečítaní mojej odpovede začali na sebe pracovať. Urobte si láskavosť. Začnite sa mať rada. Budujte si svoje sebavedomie. Odpovedzte si na otázky, ktoré som vám položil. A celkom na záver -som presvedčený, že nielen že je je to možné, ale je to aj reálne, že aj vy vytvoríte celkom normálny, citovo zaangažovaný vzťah s niekým, kto si vás zaslúži.