Náš syn je drogovo závislý

Vlani v máji sme zistili, že náš syn je drogovo závislý. Najprv sa liečil ambulantne, čo samozrejme k ničomu neviedlo, v októbri išiel na odvykaciu liečbu. Po jej skončení sa rozhodol pre resocializačné zariadenie kde je od Silvestra. Po veľkej noci sme mali prvé stretnutie na jeho žiadosť. Otec mu spomenul, že by mohol robiť v Bratislave u známeho vo firme, a on sa na to tak upol, že chce z resocu ísť preč. To ale nevie, že ak by to bolo možné, mohol by robiť až od 11-12. mesiaca. Chceme aby sa doliečil, jeho psychológ je presvedčený, že sa vráti k drogám a já aj manžel tiež. problém je v tom, že já ak sa rozhodne že odíde nechcem aby sa vrátil domov no manžel sa prikláňa k tomu aby sme mu pomohli. Syn je dospelý má 20 rokov, chcem aby sa spamätal a bol za seba zodpovedný, hoci nechať ho napospas osudu je pre mňa strašne ťažké.Ako presvedčiť manžela, aby ho nechal ísť svojou cestou? Alebo má pravdu a mali by sme mu dať šancu aby nám dokázal, že už sa to zmenilo?

Otázka

Náš syn je drogovo závislý

Odpoveď

Zopakujme si základné fakty – v máji 2010 zistenie, že syn je závislý na drogách. Potom ambulantná liečba. Následne v októbri 2010 odvykávacia liečba dva mesiace. Od Silvestra 2010 resocializačné zariadenie. V apríli 2011 stretnutie so synom a okolnosti spôsobujúce, že váš syn chce zo zariadenia odísť. Potiaľ fakty. Vráťme sa k vášmu problému. Váš syn sa stal závislý na drogách. Určite to tak nechcel. Drogy boli pre neho veľkým pokušením o on im podľahol. Ale podstatné je, že sa z toho chce dostať. Lieči sa. A potrebuje pomoc a oporu. Kto iný by mu mal pomôcť, ak nie jeho vlastná rodina? „Ulica“ mu nepomôže určite. Urobil chybu, no nie je umenie za chyby trestať! Umením je chybu napraviť a poučiť sa z nej. V tejto chvíli rozumiem tomu, že chcete, aby váš syn ukázal, že si zaslúži vašu lásku a dôveru a preto chcete, aby sa „spamätal a bol za seba zodpovedný“. Na druhej strane rozumiem aj vášmu manželovi, ktorý celkom logicky a angažovane túži pomôcť milujúcemu synovi, ktorý sa štverá z úplného dna závislosti a je (verím tomu) na dobrej ceste. Prešiel odvykávacou liečbou, v súčasnosti rehabilituje. Možno si buduje nový pohľad na seba, svoj život. Možno už pochopil rozdiel medzi ilúziou a realitou. Možno si už uvedomil aký farebný je život bez drog. A chce sa zmeniť. Chce začať konečne robiť niečo užitočné. A to je dobre. Teraz potrebuje naozaj, aby ste mu dali šancu. A aby ste mu boli oporou pri jeho prvých krokoch v živote bez drog. Tak, ako ste mu boli oporou, keď začal pred devätnástimi rokmi robiť prvé kroky v svojom živote! To čo je potrebné urobiť ešte predtým je presvedčiť ho spolu s pracovníkmi resocializačného zariadenia, aby ešte vydržal. Aby mal istotu, že už je dostatočne pripravený na nástrahy závislostí. A aby vedel, na koho sa môže obrátiť, ak by sa objavil problém. „Civilný“ život mu neujde.