Hypersenzitívnu osobnoť - silné stavy úzkosti, až panický záchvat

Obraciam sa na Vás s problémom, ktorý ma trápi už veľmi dlho. Som žena, mám 27 rokov a mám hypersenzitívnu osobnoť, čo sa prejavuje silnými stavmi úzkosti, až panickým záchvatom, ktorý ale zvládam bez liekov. Trvá to už sedem rokov, prvé 2 roky som brala lieky, neskôr sa mi podarilo naučiť sa s tým žiť. Môj terajší problém sa začal minulý rok, potom, ako som prekonala anafylaktický šok vyvolaný neznámym alergénom-idiopatická anafylaxia. Naštudovala som si o anafylaxii nejaké fakty na internete a zistila som, že ju môžu vyvolať všetky látky v našom okolí. Od vtedy sa bojím čohokoľvek sa aj dotknúť, čokoľvek zjesť, dokonca si čokoľvek obliecť. Samozrejme bez týchto vecí sa nedá žiť a preto sa premôžem a idem do toho, len ma to stojí veľa síl a som neustále v strese, či sa mi niečo zlé nestane. Nie som schopná dotknúť sa obyčajných potravín, jem dookola tie isté potraviny čo sa odzrkadlilo aj na mojej váhe (43kg na 165 cm výšku). Mohli by Ste mi prosím poradiť akým spôsobom by som sa tejto nepríjemnej fóbie mohla zbaviť? Už nieje len nepríjemná, ale aj nebezpečná.

Otázka

Hypersenzitívnu osobnoť - silné stavy úzkosti, až panický záchvat

Odpoveď

Zaujal ma váš problém, pretože s podobnými otázkami sa na mňa obracia viac ľudí. Z vášho listu - otázky usudzujem, že ste celkom zručná a šikovná žena a dokážete si poradiť napríklad aj prácou s internetom. To je na začiatok veľmi dobrý vklad. Stručne si zrekapitulujme váš problém. Trpíte hypersenzitivou , ktorá sa prejavuje zvýšenou citlivosťou a pohotovosťou k panickým reakciám. Zvládali ste to prvá dva roky s liekmi, ostatným 5 rokov ste lieky nebrali. Terajší problém sa odvinul od vášho nepríjemného zážitku s anafylaktickým šokom , po ktorom sa ataky paniky zvýraznili ba ide to až tak ďaleko, že ste prestali aj jesť, čo pri vašej výške 165 cm a váhe 43 kg začína byť veľmi nebezpečné.
Skôr, než sa pokúsim dať vám konkrétnu radu pozrime sa na to, čo panika vlastne je. Čo je panická reakcia a kde sa v nás berie?
Panika je v podstate normálna reakcia organizmu na hroziace nebezpečenstvo. Pri náhlom nebezpečí prebehnú vo vašom tele prirodzené fyzikálne a chemické zmeny, ktoré vám umožnia uniknúť z nebezpečnej situácie. Ak sa objavia panické ataky bez toho, že by hrozilo reálne nebezpečenstvo (napríklad anafylaktický šok) je to preto, že úzkosť akoby oklamala mozog a simuluje pocit ohrozenia. Objaví sa panika. A vy už určite viete, kedy to príde.
Čo vtedy robíte? Darí sa vám to niekedy zvládnuť lepšie a rýchlejšie ako inokedy? Čo robíte v takých situáciách ináč? Čo Vám pomáha a čo naopak nepomáha vôbec? A čo je s vami medzitým, keď paniku necítite? Čo máte miesto paniky?
Pýtam sa vás preto, pretože predpokladám, že takéto otázky ste si doteraz nepoložili. Tam kde nie je otázka, nemôže byť ani odpoveď. Skúste to teraz! Sadnite si pohodlne na príjemné, pokojné miesto v byte a odpovedzte si. Ale okrem toho by som vám rád poskytol niekoľko ďalších návodov. Najdôležitejšie čo môžete urobiť je, nebáť sa toho, že sa objaví panika. Je to len pocit a pocity samotné neubližujú. Nezľaknite sa, ak sa panika objaví. Objaví sa, dosiahne vrchol ale nakoniec sa rozplynie. Nebojujte s ňou. Naopak, povedzte si - už je tu zase ?! Nezaoberajte sa myšlienkou na paniku, \"nekŕmte ju\"! Určite si viete predstaviť situáciu, že sa potrebujete na nejakú prácu, napríklad učenie, sústrediť. Vonku však šteká pes a to vás ruší. Preto ho najskôr okríknete z okna, potom mu niečo hodíte, alebo dokonca sa snažíte umlčať ho tým, že hodíte niečo do neho. Ale nič nepomáha, práve naopak. Jeho štekot je stále zúrivejší a hlasnejší. Tak si radšej poviete - štekáš no a čo! NO A ČO! Nebudem si ťa všímať! A čo sa stane? O chvíľu, aj keď pes neprestane škekať, sa štekot oslabí alebo prestanete ho vnímať úplne a vy sa môžete sústrediť na svoju prácu. (prestali ste sa zaoberať štekotom psa, tak ako sa môžete prestať zaoberať \"štekotom paniky\"). Prestanete si ju všímať. Panika nie je niečo trvalé. Tak ako sa objaví, tak sa aj stratí. Panika sa stratí tak náhle, ako sa objavila. Proste príde (no a čo!) a stratí sa (ak sa ňou prestaneme zaoberať , nebudeme ju živiť, nebude mať byť z čoho „živá. . . „).
Pomôcť by vám mohlo tiež to, že sa budete usilovať byť čo najviac s inými ľuďmi, zaujímať sa o nich, hovoriť s nimi o nich, a ich živote, o sebe a o vašom živote. Aj v tomto platí to známe - povedaný problém - polovičný problém! Ak sa vyrozprávate uľaví sa vám.
Pokúste sa zvýšenú starostlivosť venovať aj vašej životospráve a výžive. Doprajte si dostatok odpočinku, dbajte o seba o svoj vzhľad. Upravte svoju výživu, tak, aby vo vašej strave prevládali ovocie a zelenina, vyhýbajte sa potravinám, ktoré zaťažujú váš organizmus. Nemali by ste zabúdať ani na fyzickú aktivitu - aj keby to mali byť len prechádzky v blízkom okolí vášho bydliska. Alebo sa vyberte niekde do prírody, užívajte si čaro lesa, zurkotanie potôčika či spev vtákov. Pri fyzickej aktivite sa do krvi vyplavuje endorfín, ľudovo nazvaný hormón šťastia. Cvičte! V neposlednom rade na zmiernenie panických atakov sú vhodné aj relaxačné techniky. Naučte sa relaxovať v čase, keď práve necítite úzkosť. Najlepšie sa cvičí, keď je strach malý. Panické ataky najčastejšie sprevádza aj zrýchlený dych. Naučte sa pokojne dýchať. Dýchajte pokojne! Pekne zhlboka. Najlepšie tak, aby nádych a výdych bol v pomere jedna ku dvom. To znamená ak sa nadýchnete na dve doby, vydychujte na doby štyri. Až do úplného vyprázdnenia pľúc. Dýchajte zhlboka bránicou. Popri tom si môžete predstavovať príjemné, pekné a pozitívne veci. (naučiť sa relaxovať vám pomôžu na hociktorom psychologickom pracovisku napríklad na referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v mieste vášho bydliska). Nehanbite sa za svoje ťažkosti. Otvorene o nich rozprávajte. Vyhľadajte odbornú pomoc. Ak treba užívajte aj predpísané lieky. Začnite sa tešiť zo života. Verím, že sa rozhodnete múdro a čo najskôr. Držím vám prsty.