Ako liečiť stavy úzkostné stavy počas tehotenstva
Otázka
Ako liečiť stavy úzkostné stavy počas tehotenstva
Odpoveď
Stručne si zrekapitulujme váš problém. Po troch rokoch liečby na panickú poruchu ste otehotneli a prestali užívať predpísané lieky, pretože vám záleží na zdraví vášho budúceho dieťatka. Prvých päť mesiacov tehotenstva bolo všetko v poriadku, teraz ste v šiestom mesiaci a panický atak sa objavil znovu. Najprv to bol strach zo smrti, teraz je to obava, že sa zbláznite a neistota, či budete mať dieťa dostatočne rada. Stali ste sa apatická, a \"akoby z vás vyprchal život\". Všetko vidíte čierne.
Čo je vlastne panická reakcia a kde sa v nás berie? Panika je v podstate normálna reakcia organizmu na hroziace nebezpečenstvo. Pri náhlom nebezpečí prebehnú vo vašom tele prirodzené fyzikálne a chemické zmeny, ktoré vám umožnia uniknúť z nebezpečnej situácie. Ak sa objavia panické ataky bez toho, že by hrozilo reálne nebezpečenstvo je to preto, že strach alebo častejšie úzkosť akoby oklamali mozog a simulujú pocit ohrozenia. Objaví sa panika. A vy už určite viete, čo tomu predchádza u vás. Čo vtedy robíte? darí sa vám to niekedy zvládnuť lepšie a rýchlejšie ako inokedy? Čo robíte v takých situáciách ináč? čo Vám pomáha a čo naopak nepomáha vôbec? A čo je s vami medzitým, keď paniku necítite? Čo máte miesto paniky?
Pýtam sa vám preto, pretože predpokladám, že takéto otázky ste si doteraz nepoložili. Tam kde nie je otázka, nemôže byť ani odpoveď. Skúste to teraz! Sadnite si pohodlne na príjemné, pokojné miesto v byte a odpovedzte si. Ale okrem toho by som vám rád poskytol niekoľko ďalších návodov. Najdôležitejšie čo môžete urobiť je, nebáť sa toho, že sa objaví panika. Prijať to ako súčasť vášho života. Nezľaknite sa, ak sa panika objaví. Naopak, povedzte si - aha už je to tu zase - no a čo?! Nebojujte s ňou. Je to len pocit, ktorý vám nemusí ublížiť. Nezaoberajte sa myšlienkou na paniku, \"nekŕmte ju\"! Určite si viete predstaviť situáciu, že sa potrebujete na nejakú prácu, napríklad učenie, sústrediť. Vonku však šteká pes a to vás ruší. Preto ho najskôr okríknete z okna, potom mu niečo hodíte, alebo dokonca sa snažíte umlčať ho tým, že hodíte niečo do neho. Ale nič nepomáha, práve naopak. Jeho brechot je stále zúrivejší a hlasnejší. Tak si radšej poviete - štekáš no a čo! nebudem si ťa všímať! A čo sa stane? O chvíľu sa štekot oslabí alebo prestane úplne a vy sa môžete sústrediť na svoju prácu. (prestali ste sa zaoberať štekotom psa, tak ako sa môžete prestať zaoberať \"štekotom paniky\"). Prestanete si ju všímať. Panika nie je niečo trvalé. Tak ako sa objaví, tak sa aj stratí. Opäť by som si pomohol prirovnaním. Predstavte si, že cestujete vlakom (keďže ste z Košíc je to dosť pravdepodobné), a pozeráte sa z okna. Z ničoho nič sa v okne objaví nepríjemný pocit - panika a nie je to príjemné Ale tak ako vlak ide ďalej pred oknom sa objavujú stále nové obrazy, pekná krajina, ľudia, zaujímavé okolie a vy už prežívate úplne iné pocity. Panika sa stratila tak náhle, ako sa objavila. Proste príde (no a čo!) a stratí sa(nesmie sa kŕmiť...).
Pomôcť by vám mohlo tiež to, že sa budete usilovať byť čo najviac s inými ľuďmi, zaujímať sa o nich, hovoriť s nimi o nich, a ich živote, o sebe a o vašom živote. Aj v tomto platí to známe - povedaný problém - polovičný problém! Ak sa vyrozprávate uľaví sa vám. Aj keď ste v cudzom meste (ešte len druhý rok bývate v Bratislave) aktívne sa usilujte ísť medzi ľudí, nájsť si priateľov. Z vášho listu je vidieť, že ste múdra žena, prestali ste užívať tabletky, keď ste zistili, že ste tehotná. Dbáte teda na zdravie vášho dieťatka. Pokúste sa zvýšenú starostlivosť venovať aj vašej životospráve a výžive. Doprajte si dostatok odpočinku, dbajte o seba o svoj vzhľad. Upravte svoju výživu, tak, aby vo vašej strave prevládali ovocie a zelenina, vyhýbajte sa potravinám, ktoré zaťažujú váš organizmus. Nemali by ste zabúdať ani na fyzickú aktivitu - aj keby to mali byť len prechádzky v blízkom okolí vášho bydliska. Alebo sa vyberte niekde do prírody, užívajte si čaro lesa, zurkotanie potôčika či spev vtákov. Pri fyzickej aktivite sa do krvi vyplavuje endorfín, ľudovo nazvaný hormón šťastia. Cvičte! V neposlednom rade na zmiernenie panických atakov sú vhodné aj relaxačné techniky. Naučte sa relaxovať v čase, keď práve necítite úzkosť. Najlepšie sa cvičí, keď je strach malý. Naučte sa pokojne dýchať. Dýchajte pokojne! Pekne zhlboka. Najlepšie tak, aby nádych a výdych bol v pomere jedna ku dvom. To znamená ak sa nadýchnete na dve doby, vydychujte na doby štyri. Až do úplného vyprázdnenia pľúc. Dýchajte zhlboka bránicou. Popri tom si môžete predstavovať príjemné, pekné a pozitívne veci.(naučiť sa relaxovať vám pomôžu na hociktorom psychologickom pracovisku napríklad na referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v mieste vášho bydliska). V liste píšete tiež, že sa bojíte smrti. Čo keď umriem? Je to myšlienka, ktorá oprávnene vyvoláva paniku. Ak sa takáto alebo podobná myšlienka objaví všimnite si, že sa týka budúcnosti. V takejto chvíli sa pokúste sústrediť na TU a TERAZ. Niekedy sa osvedčuje mať po ruke nejaký talizman, ktorý vám v tej chvíli dodá pocit bezpečia a istoty. Prerušte svoj strach skôr, než by prerástol do paniky. (pamätáte na situáciu so štekajúcim psom?). Len sa nenechajte vyprovokovať! A nebojte sa aj vyhľadať psychologickú pomoc.
