Mám 17 rokov a už ani neviem či sa v mojom prípade jedná o anorexiu ,či o bulímiu, alebo o oboje. Kým si žrádlo dám do úst, trvá večnosť kým si schválim áno toto môžeš. No potom prídu výčitky,a keď sa dá,žrádlo hneď vyvrátim.veľmi ma to trápi. Kvôli žrádlu mám myšlienky na samovraždu. Kvôli žrádlu sebapoškodzujem vlastné telo. Idem z toho odpadnúť. Nebaví ma takto žiť. Nevládzem. Zijem z posledného. Ani nie tak z toho že niesom natom fyzicky dobre..fyzicke som, lebo žeriem, aj keď nie akoby som mala niekedy ale žeriem. Ale psychicky..psychicky nevládzem..mám pocit, že explodujem. Fakt už neviem čo robiť, navštevujem psychológa, už som sa aj liečila, a keď si myslím že som z toho von, lebo týžden v kuse žerem bez vracania potom príde zlom, ja sa pekne vyzvracám a myšlienkami som tam kde som bola.
Treba začať odznova. Keď budete chcieť, tak sa Vám to podarí. Musíte sa pripraviť na to, že to bude ťažké a že vydržíte, lebo chcete byť zdravá. Pripomínam, že jedno zvracanie pre Vás nemá byť signál, že všetko je stratené a Vy môžete vracať celý deň. Pri ojedinelom zvracaní sa skôr zamyslite nad tým, prečo sa to udialo práve v tej situácii a do budúcna si z toho zoberte ponaučenie. Úspechom je aj obmedzenie frekvencie vracania. Pokiaľ máte myšlienky na samovraždu, čím skôr vyhľadajte psychiatra v mieste bydliska.
MUDr. Viera Horváthová pracuje na Oddelení porúch príjmu potravy a adolescentnom oddelení 1.Psychiatrickej klinike FNsP a LF UK Bratislava, pracovisko Staré Mesto, Mickiewiczová 13. Oddelenie je špecializované na diagnostiku a liečbu mentálnej anorexie a mentálnej bulímie u pacientov adolescentného a dospelého veku.