Pred 2 tyzdnami som dovrsila 16 rokov. Cca pol roka som mala bulimiu, prejedala som sa 10 krat za den a nasledne vyvratila, v tej dobre jedlo ovladalo mna, citila som sa strasne slaba, jedine co ma zaujimalo bolo jedlo. V tej dobre zamer vracania nebol ani tak koli stihlej postave, jednoducho vsetky moje problemy som riesila jedlom. Vtedy to bol pre mna najlepsi pocit ak som sa nejedla a ked som citila ako ide zo mna vsetko vonku. Potom som mala velmi tazke obdobie v zivote, vela prace tak som ani na jedlo nemyslela tak som prestala na mesiac. Potom som sa viacej zacala zaujimat o moj vyzor ... Z 2000 Kcal som presla na 1500 Kcal , a teraz je to uz iba 500 Kcal za den. V hlave mam vsetky kaloricke tabulky, planujem si moj "ubohy jedalnicek" 3 dni dopredu. Na jednej strane sa citim strasne spokojne pretoze konecne som vyhrala boj nad bulimiou, a teraz ovladam jedlo ja. Mam neskutocnu sebakontrolu, bojim sa toho pretoze viem ze ak takto budem dalej pokracovat mozem zomriet. Ale ten hlas co mam v hlave mi hovori stale dookola to iste, vydzr a budes dokonala, ak sa najem (jablko, alebo kusok ladoveho salatu) bojim sa toho ze priberiem , ale potom si poviem to bol len salat, skoro ziadne kalorie. Ak citim ze mam nieco v zaludku je to pocit sklamania. Jedlo je moj nepriatel. Anorexia ma ovladla uplne, citim sa pod jej vplivom..
Nechcem o nu prist lebo je to jedine co dokazem ovladat SAMA. Dokazem sa kontrolovat. moja vyska je 172 a vaha 43.
Nikto sa o moj problem nezaujima a nikto si ani nevsimol ze som schudla 10kg. Rodicia su zaneprazdnení sami sebou a ja ich nechcem zatazovat mojim problemi. A tak by som sa chcela spýtat co by ste mi poradili aby som spravila.. Viem ze mi poradite psychiatra ale kedze nemam 18 tak to bude asi bez suhlasu a podpisu rodica nemozne.
Správne tušíte, že Vám odporúčim navštíviť psychiatra. Za ešte dôležitejšie považujem porozprávať sa o Vašich problémoch s rodičmi. Okrem psychiatrickej pomoci by boli pre Váš vhodné aj pravidelné návštevy psychológa. Všetko vyššie uvedené Vám môže v plnej miere pomôcť, len keď budete sama chceť skoncovať s chorobou. Toto zatiaľ nie je Váš prípad. Vy si hoviete v chorobe a tešíte sa z pozitív, ktoré Vám choroba priniesla. Negatíva si veľmi nepripúšťate. Mala by ste o nich popremýšlať a napísať si ich na papier. Sama si porovnajte, či výhody anorexie prevyšujú nevýhody. Zároveň chcem zdôrazniť, že naďalej trpíte poruchou príjmu potravy akurát sa zmenila forma ochorenia / pred tým ste boli v bulimickej fáze a aktuálne ste v anorektickej fáze/. Aj keď ste prestala vracať Váš stav je naďalej vážny a sama správne uvádzate že sa môže skončiť smrťou. Na túto možnosť myslite, keď si budete písať negatíva anorexie. Myslím si, že je najvyšší čas zmeniť Váš "pozitívny" postoj k chorobe a zahájiť liečbu. Veľmi držím palce.
MUDr. Viera Horváthová pracuje na Oddelení porúch príjmu potravy a adolescentnom oddelení 1.Psychiatrickej klinike FNsP a LF UK Bratislava, pracovisko Staré Mesto, Mickiewiczová 13. Oddelenie je špecializované na diagnostiku a liečbu mentálnej anorexie a mentálnej bulímie u pacientov adolescentného a dospelého veku.
