Môžem kamarátke s bulímiou povedať že aj ja som tým prešla, pomôže to?

Mam kamaratku, ktora je doslova posadnuta svojim vyzorom a cvicenim, za posledne dva roky schudla na 48 kg pri 165 cm. Cvici kazdy den a skoro nic neje. Hovori, ze sa prepchava cokoladou... Viem, ze je to pre anorekticky typicke. Teraz este aj zvracia. Jej mama ju chce zbavit svojpravnosti, aby ju prinutila liecit sa. Ako byvala bulimicka viem, ze liecba velmi nefunguje, ak ju sama nechce. Mam jej povedat, ze som tym presla?

Otázka

Môžem kamarátke s bulímiou povedať že aj ja som tým prešla, pomôže to?

Odpoveď

To, že ste sama prešli touto chorobou a liečbou, môže veľmi pomôcť pri získaní dôvery kamarátky a k tomu, aby ste boli dostatočne empatická aj k jej odporu. Z vlastnej skúsenosti viete, že táto choroba sa často spája s pocitmi hanby a viny a s tendenciou k utajovaniu a sociálnou izoláciou, a aj s odmietaním liečby pre nereálny a odmietavý postoj k svojej postave a k sebe samej.

Ja by som vás chcela podporiť v tom, aby ste jej otvorili svoj problém. Mala by spriaznenú dušu, ktorá jej rozumie a ktorej by mohla začať dôverovať. Sama iste viete, že napokon po dlhom utajovaní otvorenie svojho problému blízkym, resp.odborníkovi prináša úľavu a posúva niekam človeka. Aj keď z jej pohľadu sa jej liečba absolútne nepáči, lebo by jej vzala pseudomoc, a jej mama ju chce "zbaviť " svojprávnosti (čiže asi prežíva obrovskú úzkosť o svoju dcéru), mám skúsenosti, možno i vy, že liečba v spoločnosti dievčat so spoločným problémom je skúsenosťou, ktorá mení vzťah k sebe i k stravovaniu. Určite prežíva aj veľké utrpenie a to by mohlo pomôcť pri motivovaní k liečbe.